Filter
Vyčistiť formulárZaujímavé linky:
- ESGE webinar series
- séria webinárov Európskej spoločnosti pre gastrointestinálnu endoskopiu
- UEG online courses
- kreditované výučbové kurzy UEG
O obsah eLearningu sa stará:
Sekcia mladých gastroenterológov.
Úvod: Nové zápalové indexy odvodené od pomeru imunitných buniek cirkulujúcich v periférnej krvi spolu so stanovením hodnoty 25(OH) D v sére by mohli priniesť nový pohľad na vzťah medzi deficitom 25(OH)D a systémovou zápalovou odpoveďou u pacientov s COVID-19 pneumóniou. Metódy: Ide o prospektívnu štúdiu realizovanú na V. internej klinike LF UK a UNB počas 2. vlny pandémie ochorenia COVID-19. Pacienti s COVID-19 pneumóniou boli na kliniku prijatí medzi 1. novembrom 2020 a 30. aprílom 2021. Pacientov sme sledovali počas hospitalizácie až do ich prepustenia do ambulantnej starostlivosti alebo do úmrtia na ochorenie COVID-19. Stanovovali sme hodnotu saturáce krvi kyslíkom a paletu zápalových paramterov pri prijatí a tieto parametre sme porovnávali medzi skupinami pacientov rozdelených na základe hodnoty vitamínu D reprezentujúcej ťažký tkanivový deficit vitamínu D (<12 ng/ml vs. >12 ng/ml). Využitím multivariantnej regresnej analýzy sme identifikovali 7 rizikových faktorov nezávisle asociovaných s mortalitou na COVID-19 pneumóniu. Finálna analýza zahŕňala 314 pacientov. Výsledky: Koncentrácia 25(OH)D pri prijatí je aj po korekcii 29 rizikových faktorov nezávisle asociovaná s mortalitou na COVID-19 pneumóniu (p=0.0398). Zo zápalových parametrov sme na základe multivariantnej analýzy ako jediný nezávislý rizikový faktor identifikovali hodnotu CRP (p<0.001). Nepreukázali sme žiadny inverzný lineárny vzťah medzi hodnotami zápalových parametrov a koncentráciou 25(OH)D. U pacientov so sérovou koncentráciou 25(OH)D < 12 ng/ml bola systémová zápalová odpoveď (vyjadrená niektorými zápalovými indexami ako napríklad pomer neutrofily/lymfocyty – NLR) asociovaná so závažnejšou hypoxémiou než u pacientov s hodnotou 25(OH)D > 12 ng/ml (p<0.05). Záver: Koncentrácia 25(OH)D pri prijatí je klinicky relevantný prognostický marker mortality pacientov s ochorením COVID-19. Možnú úlohu vitamínu D v udržiavaní integrity pľúcneho parenchýmu pri akútne prebiehajúcej infekcii COVID-19 treba overiť v ďalších prospektívnych štúdiách.
Úvod a cieľ: Formou kazuistiky prezentujeme prípad riešenia komplikovanej hepatikolitiázy u pacienta po hepatiko-jejunoanastomóze (HJ), ktorý pre chirurgické intervencie nebolo možné realizovať štandardnými endoluminálnymi metódami. Metóda: U 55 ročného muža s objemnou hepatikolitiázou (50x20mm) po vyčerpaní endoskopických a chirurgických liečebných metód bolo multidisciplinárnym konsenzom indikované PTD a cholangioskopicky navigovaná EHL tripsia konkrementu. Postupne do oboch dilatovaných hepatikov boli zavedené 12F perkutánne katétre, cholangiograficky bola preukázaná stenóza v oblasti HJ anastomózy, ktorú sa podarilo dilatovať na 12mm. Následne, novým perkutánnym katétrom (SPY DS Discover) bola vizuálne potvrdená benígna povaha stenózy a pokračovala riadená tripsia objemného konkrementu elektrohydraulickou litrotripsiou. Celkovo pacient vyžadoval 2 sedenia SPY DS navigovaných EHL tripsii s dosiahnutím kompletného klírensu žlčových ciest. Výkon bol realizovaný len v analgosedácii, peri- a postproceduálne boli pacientovi podávané antibiotiká. Kontrolné PTC s klírensom žlčových ciest a spontánnym odtokom konstrastu do tenkého čreva, následne extrakcia oboch PTD. V mieste zavedeného pravého PTD sa vyvinul malý ohraničený absces, ktorý bol zvládnutý konzervatívne. Po 15 dňoch bol pacient prepustený bez ťažkostí do ambulantnej starostlivosti. Záver: Perkutánna cholangioskopicky navigovaná tripsia biliárnych konkrementov u chirurgicky alterovaných bilio-enterálnych výkonov predstavuje efektívnu metódu liečby. Infekčné komplikácie sa môžu vyskytnúť.
Až 50% pacientov s kolorektálnym karcinómom má metastázy v hepare. Metachrónne metastázy sa vyskytujú u 20- 40% pacientov operovaných pre kolorektálny karcinóm. S novodobým životným štýlom sa postupne mení aj zastúpenie jednotlivých onkologických ochorení v populácii a primárne nádorové ochorenia pečene vznikajúce v parenchýme pečene postihnutou steatohepatitídou majú vzostupnú incidenciu. Napriek pokroku všetkých liečebných modalít zostáva stále platné tvrdenie, že chirurgická liečba je jediná potenciálne kurabilná modalita a 5-ročné prežívanie pacientov, ktorí nepodstúpili kuratívnu resekciu sa približuje nule. Rozvoj nových operačných techník, nespochybniteľný trend miniinvazívnych a intervenčných postupov aj v náročnej hepatálnej chirurgii a nutná centralizácia v HPB centrách spolu s inovatívnou onkologickou liečbou zvyšujú počty pacientov, ktorí sú indikovaní na chirurgickú liečbu opakovane. Nové chirurgické techniky umožnili dosiahnuť v rámci multidisciplinárneho tímu bod zlomu, kedy je nutné čoraz častejšie zvažovať , aký benefit má realizovateľný extenzívny chirurgický výkon u našich onkologickou chorobou a liečbou vyčerpaných pacientov.
Úvod: Koronavírusová choroba 2019 (COVID-19) je vírusové infekčné ochorenie vyvolané závažným akútnym respiračným syndrómom koronavírusom 2 (SARS-COV-2). Nízka hladina vitamínu D je spájaná s vyšším rizikom horšieho priebehu vírusových infekcií horných dýchacích ciest. Cieľ: Cieľom bolo analyzovať koreláciu sérovej koncentrácie vitamínu D s priebehom COVID-19 u pacientov s IBD. Metódy: Realizovali sme retrospektívnu štúdiu. Spracovaný súbor tvorilo 36 z celkovej databázy 562 pacientov s IBD vo vekovom rozmedzí od 26 do 75 rokov, ktorí v období medzi marcom 2020 a marcom 2021 prekonali infekciu SARS-COV2. U každého pacienta bol zaznamenaný vek ako aj klinické charakteristiky ochorenia a aktuálna medikácia. U každého pacienta bola v rámci pravidelnej kontroly laboratórnych parametrov stanovená aj sérová koncentrácia 25-hydroxyvitamínu D. Výsledky: Priemerná dĺžka trvania ochorenia COVID-19 bola 7,92 ± 4,7 dňa. Najčastejším symptómom infekcie COVID-19 bola únava u 88,9% pacientov, nasledoval kašeľ u 63,9% a myalgie u 61,1% pacientov. Priemerná hladina vitamínu D u pacientov v kohorte bola 36,76 ± 12,0 ng/ml. Pacienti, ktorí udávali bolesti svalov mali signifikantne nižšie sérové koncentrácie vitamínu D, 34,47 ± 4,9ng/ml vs 40,37 ± 7,7ng/ml, p=0,04. Pacienti, u ktorých sa nezhoršil pocit únavy počas ochorenia COVID-19 mali signifikantne vyššiu hladinu vitamínu D, 54,82 ± 14,83ng/ml vs 34,51 ± 3,8ng/ml, p=0,002. U pacientov s hladinou vitamínu D nad 40ng/ml sme pozorovali kratší priebeh ochorenia 6,31 ± 1,8ng/ml vs 8,83 ± 2,3ng/ml. Záver: Pozorovali sme podobnú alebo dokonca nižšiu mieru prevalencie COVID-19 v kohorte nami sledovaných IBD pacientov bez zvýšenej miery ťažšieho priebehu alebo úmrtnosti. Zdá sa, že významným protektívnym faktorom bola hladina 25-hydroxyvitamínu D v doporučených medziach normy.
Cieľ: Efektivita skríningu kolorektálneho karcinómu je závislá od participácie. Je preto potrebné poznať postoje a bariéry populácie voči skríningovej kolonoskopii. Metodika: V septembri 2021 prebehol na Slovensku sociologický prieskum verejnej mienky realizovaný profesionálnou agentúrou na základe zadania SGS ohľadne bariér voči skríningovej kolonoskopii. Súbor tvorilo 509 respondentov reprezentujúcich populáciu podľa kategórie pohlavia, veku, vzdelania a regiónu. Otázky zahŕňali, či respondenti uvažujú o skríningovej kolonoskopii, aké faktory sú hlavné bariéry voči nevykonaniu skríningovej kolonoskopie a či by dostupná analgosedácia alebo celková anestézia ovplyvnila rozhodovanie o skríningovej kolonoskopii. Výsledky: O skríningovej kolonoskopii uvažuje 36,2 % respondentov, 11,5% ju už absolvovalo a 52,3% o vyšetrení neuvažuje. Medzi hlavné bariéry voči kolonoskopii patrí obava z bolestivosti vyšetrenia (27,3%) respondentov, obava z nepríjemného zážitku z vyšetrenia (38,8%), obava z prípadného nálezu (9,3%) a nedostatok času (9,3%). V prípade, že by bola dostupná analgosedácia 62,8% respondentov by sa jednoduchšie rozhodlo pre kolonoskopiu. Ak by bola dostupná celková anestézia, pre kolonoskopiu by sa ľahšie rozhodlo 56,5% respondentov. Záver: Obava z bolestivosti a diskomfortu pri vyšetrení predstavuje najväčšiu bariéru voči absolvovaniu kolonoskopického vyšetrenia. Dostupná bezplatná analgosedácia by u 63% osôb pozitívne ovplyvnila rozhodnutie pre kolonoskopiu.
Crohnova choroba (Crohnʼs disease – CD) je chronické, nešpecifické črevné zápalové ochorenie, ktoré môže postihovať ktorúkoľvek časť gastrointestinálneho traktu (GIT) od dutiny ústnej až po anus. Najčastejšie postihuje ileocekálnu oblasť. Postihnutie hornej časti GITu bolo pred rozvojom endoskopie považované za zriedkavé. V posledných desaťročiach sa potvrdil vysoký výskyt postihnutia horného GITu, až 75 %. Pozornosť sa venovala novým makroskopickým aj mikroskopickým léziám. Patrí k nim nález „bamboo joint-like appearance“ (BJA) v žalúdku. V mikroskopickom obraze sa pozornosť sústredila na Helicobacter pylori negatívnu fokálnu aktívnu gastritídu (FAG). Cieľom práce bolo stanoviť prevalenciu postihnutia horného GITu u pacientov s CD a definovať charakteristické makroskopické a mikroskopické lézie. Štúdia bola monocentrická, retrospektívna a prebiehala v Gastroenterologickom a hepatologickom centre Nitra. Do štúdie bolo zahrnutých 259 pacientov s CD, ktorí mali realizovanú ezofagogastroduodenoskopiu v čase stanovenia diagnózy. Šesťdesiatosem pacientov bolo zaradených do skupiny L4 podľa Montrealskej klasifikácie. Najčastejšie bolo postihnuté duodénum a erózie boli najčastejšie nachádzané endoskopické lézie. U štyroch pacientov bol nájdený charakteristický obraz BJA. FAG bola potvrdená u piatich pacientov. Analýzou dát nášho súboru pacientov sme potvrdili 26% prevalenciu postihnutia horného GITu Crohnovou chorobou.
Medzi zriedkavé postvakcinačné reakcie očkovanie proti COVD-19 patrí nástup alebo vzplanutie imunitne podmienených ochorení. V nami sledovanej kohorte 589 IBD pacientov sme zaznamenali u 5 pacientov s ulceróznou kolitídou a 4 pacientov s Crohnovou chorobou bezprostredne po podaní mRNA vakcíny voči COVID-19 reaktiváciu dovtedy stabilného základného ochorenia. Laboratórne parametre, kolonoskopický a sonografický nález svedčali pre mierny až ťažký relaps základného ochorenia. U časti pacientov bola remisia dosiahnutá spontánne, časť pacientov promptne reagovala na intenzifikáciu liečby vzplanutia.
Úvod: Kombinácia nízkej dávky azatioprinu s alopurinolom (LDAA) patrí medzi nové účinné modality v liečbe nešpecifických zápalových ochorení čreva. LDAA vykazujú nižší počet nežiadúcich účinkov v porovnaní s monoterapiou tiopurínmi. Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo analyzovať účinnosť a bezpečnosť LDAA pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čreva (IBD). Metódy: Realizovali sme observačnú štúdiu. Súbor tvorilo 32 pacientov s IBD (16 s Crohnovou chorobou a 16 ulceróznou kolitídou) sledovaných v Gastroenterologickom centre Ružinov v období 08/2018-8/2021. U každého pacienta boli zaznamenané klinické charakteristiky ochorenia ako je diagnóza, lokalizácia, správanie sa, vek v čase diagnózy a trvanie ochorenia. Aktivita ochorenia bola hodnotená na základe hodnoty kalprotektínu v stolicu ako aj dotazníkov HBI/pMayo a sIBDQ pri vstupnom vyšetrení, v 8., 14., 30. a 54.týždni. U každého pacienta boli zaznamenané možné nežiadúce účinky pri každom vyšetrení. Výsledky: Klinickú odpoveď dosiahlo v 8.týždni sledovania 78,9% (15/19) tiopurín naivných IBD pacientov so strednou aktivitou ochorenia. 52,6% (10/19) pacientov dosiahlo v 8.týždni klinickú remisiu. V 30.týždni sme klinickú remisiu zaznamenali u 45,5% (5/11). Na základe nežiadúcich účinkov (1 hepatopatia, 2 nauzea) bola liečba LDAA ukončená u 3/19 pacientov (15,8%), po vysadení liečby došlo k ústupu nežiadúcich účinkov u všetkých pacientov. Záver: Naša štúdia podporuje priaznivý bezpečnostný profil a účinnosť LDAA v liečbe IBD.
Objective: To compare NAFLD-related HCC and other etiology-related HCC and to describe predictive factors for survival in patients with NAFLDrelated HCC independent of the BCLC staging system. Methods: We performed a multicenter longitudinal retrospective observational study of patients diagnosed with HCC during the period from 2010 through 2016. Results: 12.59% of patients had NAFLD-related HCC, and 21.91% had either NAFLD or cryptogenic etiology. NAFLD-related HCC patients were younger (p = 0.0007), with a higher proportion of women (p < 0.001) compared to other etiology-related HCC patients. The NAFLD group had a significantly lower proportion of patients with liver cirrhosis at the time of HCC diagnosis (p < 0.0001), and they were more frequently diagnosed with both diabetes and metabolic syndrome when compared to other etiology-related HCC (p < 0.0001). We did not find any difference in the overall survival or in the progression-free survival between NAFLD-related and other etiology-related HCC patients staged as BCLC B and BCLC C. NAFLD-related HCC patients with three or more liver lesions had a shorter overall survival when compared to patients with one or two liver lesions (p = 0.0097), while patients with baseline CRP values of ≥5 mg/L or with PLR ≥ 150 had worse overall survival (p = 0.012 and p = 0.0028, respectively). ALBI Grade 3 predicted worse overall survival compared to ALBI Grade 1 or 2 (p = 0.00021). In NAFLD-related HCC patients, PLR and ALBI remained significant predictors of overall survival even after adjusting for BCLC. Conclusion: NAFLD-related HCC patients have a similar prognosis when compared to other etiology-related HCC. In NAFLD-related HCC patients, ALBI and PLR are significant predictors of the overall survival independent of the BCLC staging system.
Úvod: Ursodeoxycholic Acid Response Score (URS) je prognostický model, ktorý u pacientov s primárnou biliárnou cholangitídou (PBC) odhaduje pravdepodobnosť dosiahnutia odpovede po 12 mesiacoch liečby kyselinou ursodecycholovou. Cieľ: Nezávisle vyhodnotiť prognostické schopnosti URS. Metódy: Diskriminačnú schopnosť modelu sme hodnotili pomocou plochy pod ROC krivkou (AUROC, area under receiver opearing characteristic curve) a jej 95% intervalu spoľahlivosti (CI, confidence interval). V tejto retrospektívnej štúdii sme použili údaje z kohorty slovenských a chorvátskych treatment-naívnych pacientov. Súčasne sme hodnotili aj kalibráciu modelu pomocou kalibračných pásov. Dosiahnutie odpovede sme definovali ako hodnota alkalickej fosfatázy ≤ 1,67 násobok hornej hranice normy po 12 mesiacoch liečby UDCA. Výsledky: Do štúdie sme zaradili 194 pacientov. Odpoveď na liečbu dosiahlo 79,38% pacientov. AUROC mala hodnotu 0,81 (95 % CI 0,73 - 0,88). Kalibračný pás potvrdil správnu kalibráciu modelu. Záver: Naše výsledky potvrdzujú, že URS je možné používať u novodiagnostikovaných PBC pacientov za účelom odhadu pravdepodobnosti dosiahnutia liečebnej odpovede po 12 mesiacoch liečby UDCA.
Akútne zlyhanie pečene je sprevádzané rapídnym uvoľňovaním DNA z odumierajúcich hepatocytov. Táto extracelulárna DNA (ecDNA) dokáže stimulovať vrodenú imunitu vyvolaním sterilného zápalu a napomáhať k progresií zlyhania pečene, prípadne až k smrti. Jedným zo zdrojov ecDNA je aj NETóza – forma bunkovej smrti neutrofilov, počas ktorej je genomická a mitochondriálna DNA vypudená mimo bunky vo forme neutrofilových extracelulárnych pascí, ktorých súčasťou sú aj antimikrobiálne peptidy (AMP) a enzým peptidyl arginín deimináza 4 (PAD4). Jednu z potenciálnych terapeutických možností akútneho zlyhania pečene predstavujú deoxyribonukleázy (DNázy), teda enzýmy, ktoré degradujú voľnú DNA. Ich potenciál bol preukázaný v experimentálnych štúdiách zameraných na liečbu chorôb asociovaných s vysokou koncentráciou cirkulujúcej ecDNA. Cieľom tejto práce bolo stanoviť dynamiku a pôvod plazmatickej ecDNA a DNázovej aktivity v myšacích modeloch akútneho zlyhania pečene indukovaných paracetamolom (APAP) a tioacetamidom (TAA). Testovaný bol aj terapeutický efekt exogénnej dodanej DNázy I. Výsledky ukázali pohlavné rozdiely v koncentrácií plazmatickej ecDNA a to v závislosti od daného modelu zlyhania pečene. U samíc s oboma typmi zlyhania pečene bola koncentrácia plazmatickej ecDNA signifikantne vyššia 24 hodín po podaní indukujúcej látky, pričom bola najviac mitochondriálneho pôvodu. Naopak, u samcov bola signifikantne vyššia koncentrácia plazmatickej ecDNA iba po 12 hodinách a to len po APAP indukcií a taktiež prevažoval mitochondriálny pôvod ecDNA. V prípade samíc deficientnych na enzým PAD4, koncentrácia plazmatickej ecDNA mitochondiálneho aj nukleárneho pôvodu bola signifikantne najvyššia 24 hodín po APAP indukcií zlyhania pečene. Naopak, po APAP indukcií u samíc s deficitom tvorby AMP bola vyššia koncentrácia ecDNA po 12 hodinách s prevahou mitochondriálneho pôvodu. Plazmatická endogénna DNázová aktivita u samíc bola po APAP indukcií nezmenená, ale po TAA indukcií bola signifikantne zvýšená po 24 hodinách. Naopak, u samcov bola signifikantne vyššia endogénna DNázová aktivita v plazme po 24 hodinách po TAA indukcií. Systémové podanie exogénnej DNázy I u samcov s APAP indukciou zlyhania pečene neviedlo k signifikantnému poklesu koncentrácie celkovej plazmatickej ecDNA, ale jadrovej a mitochondriálnej ecDNA áno. Naše experimenty ukázali, že dynamika plazmatickej ecDNA a endogénnej DNázovej aktivity je rozdielna medzi pohlaviami a závisí od príčiny zlyhania pečene. Exogénne podaná DNáza preukázala istý potenciál v znížení koncentrácie nukleárnej a mitochondriálnej ecDNA, no jej terapeutický efekt je potrebné overiť v ďalších experimentoch. Táto práca bola podporená grantom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR VEGA 1/0649/21 a grantom Agentúry na podporu výskumu a vývoja APVV-17-0505.
Background: Pancreatic cystic lesions (PCLs) are being more frequently diagnosed and some have the potential for malignant transformation. The decision on performing EUS-FNA and indicating surgery remains challenging. Aims: To evaluate the feasibility and diagnostic yield of EUS FNA, and in patients undergoing surgery to compare results of EUS-FNA with the resection histology. Methods: A retrospective observational study in patients undergoing EUS-FNA for PCLs. We assessed morphological risk features: solid component, a mural nodule>5 mm, dilated pancreatic duct>5mm, lesion size > 4 cm. The mucinous content was defined macroscopically by positive string test/thick mucin and/or by high CEA (>100ug/l) or low glucose (<2.8 mmol/l). Aspirated material was smeared and sent for cytology. Results: We included 30 patients, an M/F ratio of 20/10, with a median age of 66.5 (IQR 58-73) years. Seventeen patients had one or more risk features, 13 had none. The macroscopic evaluation of fluid was reported in 23 (76.6%) patients, it was positive in 14 (Group M) and negative in 9 patients (Group N). The fluid analysis showed a presumed mucinous lesion in all patients in group M, and 4 (44.4%) in Group N. Ten patients underwent surgery. Compared with resection histology, the presence of at least one risk feature had 100% sensitivity and 42.8% specificity for diagnosing high-grade neoplasia, the fluid analysis had 71.4% sensitivity and 66.6% specificity for a mucinous lesion, and cytological evaluation had 0% sensitivity and 66.6% specificity for high-grade neoplasia. Conclusion: Our study provides insight into the diagnostic complexity of PCLs. Our experience supports safe follow-up in patients without morphological risk features, and EUS-FNA indication in lesions with 1 or more risk features. Due to the high risk of malignancy, presumed mucinous lesions with a risk feature should be referred for surgery.
COVID-19 ako predovšetkým respiračné ochorenie postihuje aj iné orgány tela vrátane pečene. Častým pozorovaným javom sú u hospitalizovaných pacientov s COVID-19 abnormálne zvýšené hepatálne testy. Hepatálne poškodenie pri COVID-19 je asociované najmä so závažným priebehom ochorenia. Prezentujeme prípad 2 pacientov, mužov 48- a 63 ročného, ktorí prekonali COVID-19 s kritickým priebehom s nutnosťou niekoľkotýždňovej umelej pľúcnej ventilácie. Do nemocnice prichádzajú o približne pol roka po prekonaní COVID-19 pre ikterus a tmavý moč. Prezentovali sa laboratórne elevovanými hodnotami transamináz, cholestatických enzýmov a bilirubinémie. V úvode realizované USG abdomenu ako aj MRCP dokázali fokálnu a segmentálnu dilatáciou intrahepatálnych žlčových ciest so stenózami bez znakov litiázy. Stav záverujeme ako cholestatické post-ischemické poškodenie pečene s vývojom sklerotizujúcej cholangitídy. Podávame hepatoprotektívnu liečbu. Zatiaľ čo, u 48-ročného pacienta pozorujeme priaznivý priebeh s čiastočným poklesom hepatálnych parametrov a prepustením do ambulantnej starostlivosti, u 63-ročného pacienta dochádza k fulminantnému zlyhaniu pečene a úmrtiu. Sekundárna sklerotizujúca cholangitída u pacientov po kritickom priebehu COVID-19 sa objavuje ako nová diagnostická jednotka, ktorá pripomína sklerotizujúcu cholangitídu kriticky chorých. Presná patogenéza ešte nie je objasnená, ale predpokladá sa post-ischemické poškodenie žlčovodov. Doposiaľ neexistuje liečba tejto choroby a prognóza pacientov závisí najmä od rozsahu poškodenia žlčovodov.
Úvod Endoskopická ultrasonografia (EUS) patrí medzi špecifické endoskopické vyšetrenie používané v diagnostike rôznych druhov nádorov a ochorení tráviaceho traktu. Bezprostredný kontakt ultrasonografickej sondy so stenou tráviacej trubice umožňuje detailne popísať charakter a rozsah infiltrácie nádorom. Minimálna interferencia tkanív umožňuje podrobné vyšetrenie pankreasu s priamym prístupom v prípade potreby odberu biologického materiálu na biochemické, cytologické a histologické vyšetrenie. Najčastejším cieľom diferenciálnej diagnostiky, kvôli ktorej je EUS indikovaná, býva odlíšenie benígnych od malígnych ochorení. EUS staging je najčastejšie indikovaný v prípade možnosti endoskopickej liečby ochorení tráviaceho traktu, akými sú endoskopická mukozálna resekcia a endoskopická submukózna disekcia, alebo s cieľom naplánovať čo najpresnejšie chirurgický postup pri ochoreniach pankreasu a mediastina. Ciele Cieľom tejto práce je priblížiť princíp endoskopickej ultrasonografie širšej odbornej skupine s dôrazom na možnosti jej využitia v bežnej klinickej praxi, prezentovať údaje senzitivity a špecificity nazbierané na našom pracovisku pri realizovaných vyšetreniach s hodnotením morfológie, dopplerovského merania (CFI), elastografie (EG), biochemických, cytologických a histologických vzoriek získaných tenkoihlovou aspiráciou/biopsiou. Metódy Retrospektívna analýza dát z EUS realizovanej na Internej klinike gastroenterologickej od roku 2018 do septembra 2021. Porovnanie diagnostických záverov EUS a následného vývoja ochorenia u pacientov sledovaných do marca roku 2021. Porovnanie úspešnosti a správnosti diagnózy použitím odberu vzoriek tenkou ihlou k biochemickému, cytologickému a histologickému vyšetreniu počas celého obdobia analýzy. Výsledky Do 3,5-ročnej štúdie bolo zaradených 750 vyšetrení (592 pacientov s podozrením na ochorenie pankreasu a 158 s ochoreniami pažeráka, mediastina, žalúdka a dvanástnika). Tenkoihlová aspirácia alebo biopsia (FNA/FNB) bola realizovaná v 200 prípadoch. Senzitivita použitím EUS s CFI, EG a FNB bola 97,6% (95%CI; 80,4 – 99,8%), špecificita bola 90,2% (95%CI; 78,6–98,7%). Senzitivita FNA/FNB pri EUS v diagnostikovaní malignity pankreasu bola 91,5 (95%CI; 82,1 – 94,5%), so špecificitou 97,8% (95%CI; 87,8 – 99,9%]. Záver EUS je vynikajúcim diagnostickým nástrojom k stagingu epiteliálnych nádorov pažeráka a žalúdka, vyšetreniu subepiteliálnych ložísk horného gastrointestinálneho traktu a k zisteniu správnej etiológie cystických a solídnych pankreatických lézií. Pokiaľ je k dispozícii FNA/FNB, mala by byť použitá ako prvý diagnostický nástroj na odber vzoriek lézií vychádzajúcich z hlbších vrstiev steny tráviaceho traktu a pankreasu v prípade, že takéto vyšetrenie zmení liečebný postup.
Úvod a ciele: Preprocedurálne rozhodovanie o predpokladanej hĺbke neoplastickej invázie a vhodnej liečbe včasných neoplastických lézií konečníka je komplikovaný proces, pri ktorom sú v praxi nezriedka využívané okrem dôkladného endoskopického hodnotenia i zobrazovacie vyšetrenia ako magnetická rezonancia (MRI) či endorektálna sonografia (ERUS). V našej práci sme sa zamerali na porovnanie presnosti týchto pomocných vyšetrení (MRI a ERUS) v určení T štádia s definitívnou histológiou resekátu u pacientov, ktorí podstúpili endoskopickú submukóznu disekciu (ESD). Pacienti a metódy: Jedná sa o retrospektívnu monocentrickú analýzu s konzekutívnym výberom pacientov, ktorí podstúpili ESD neoplastickej lézie v konečníku v Národnom onkologickom ústave v Bratislave v časovom období 01/01/2014-01/09/2021, a ktorí zároveň mali preprocedurálne vykonané MRI malej panvy a/alebo ERUS. Sledovanými parametrami bolo pohlavie, vek, presnosť vykonaného preprocedurálneho zobrazovacieho vyšetrenia a jeho vplyv na metódu liečby. Výsledky: Celkový počet vykonaných ESD v sledovanom období bol 375, z toho v konečníku 230. Preprocedurálne MRI malej panvy malo vykonaných 27 pacientov, preprocedurálne ERUS 32 pacientov; obidve zobrazovacie modality boli realizované u 12 pacientov. Priemerný vek pacientov podstúpivších MRI bolo 64,3 roka, priemerný vek pacientov s ERUS bol 68,4 roka. Jednalo sa prevažne o mužov, ktorí boli zastúpení v74,4% (35/47), žien bolo 25,5% (12/47). Presnosť MRI malej panvy v určení hĺbky invázie neoplastickej zložky bola 29,6% (8/27), z toho 5x nebolo T štádium v MRI popise uvedené, popísaná bola absencia prerastania perirektálne. V dvoch prípadoch nepresného určenia T štádia sa jednalo o podhodnotenie, kedy lézia nebola v MRI popise uvedená vôbec a v 63% (19/27) sa jednalo nadhodnotenie T štádia. Nadhodnotenie hĺbky neoplastickej invázie (T štádia) by v 40,7% (11/27) menilo stratégiu liečby v prípade, že by sa hodnotiaci lekár spoliehal výlučne na túto modalitu. Presnosť endorektálnej sonografie v určení T štádia bola v našom súbore 53,1% (17/32), v 3,1% (1/32) sa jednalo o podhodnotenie, kde bolo endorektálnou sonografiou lézia hodnotená ako štádium T0 a histopatologicky sa jednalo o T1sm1 štádium. Nadhodnotenie T štádia sme pozorovali v 43,8% (14/32) prípadov. Nadhodnotenie hĺbky invázie, ktoré by pri spoľahnutí sa na toto vyšetrenie (ERUS) menilo stratégiu liečby bolo pozorované v 3,1% (1/32) prípadoch. Jednalo sa o popis štádia T3 podľa endorektálnej sonografie, pričom sa histopatologicky jednalo o karcinóm in situ s dosiahnutím R0 resekcie ako kuratívneho výkonu. Záver: Preprocedurálne hodnotenie lézií v konečníku pomocou magnetickej rezonancie malej panvy sa v našej analýze ukázalo v určení T štádia a teda v určení hĺbky neoplastickej invázie ako nepresné a nevhodné. Endorektálna sonografia môže byť v prípade nejasností ohľadom možnosti endoskopickej resekcie lézie v konečníku využitá ako doplnková zobrazovacia modalita.
Úvod: Fibroblastový rastový faktor 19 (FGF19) je endokrinný hormón pôsobiaci na osi črevo-pečeň, kde reguluje metabolizmus žlčových kyselín. U pacientov s cholestázou znižuje tvorbu žlčových kyselín, čím bráni ich hepatocelulárnej akumulácii a pôsobí hepatoprotektívne. Analóg FGF19, aldafermin, viedol v predklinických modeloch a u pacientov s primárnou biliárnou cholangitídou (PBC) a primárnou sklerotizujúcou cholangitídou (PSC) k výraznej redukcii parametrov hepatocelulárneho poškodenia, cholestázy a fibrózy. V tejto práci sa zameriavame na experimentálnu analýzu vplyvu FGF19 na spätné vychytávanie žlčových kyselín cez NTCP v hepatocytoch a na vplyv FGF19 na prežívanie a apoptózu cholangiocytov. Metodika: V štúdii vplyvu FGF19 na NTCP sme využívali bunkové línie ľudských hepatocytov (HepG2, Huh7) a osteocytov (U2OS) stabilne exprimujúcich NTCP. Vplyv FGF19 na funkciu NTCP v hepatocytoch sme stanovili scintilačnou analýzou vychytávania 3H+-značeného taurocholátu počas 6 hodinovej inkubácie s FGF19. Vplyv FGF19 na proteínovú expresiu NTCP na plazmatickej membráne hepatocytov sme stanovili biotinyláciou bunkového povrchu a následnou Western Blot analýzou proteínovej expresie. Inkubáciou hepatocytov s inhibítormi kináz sme identifikovali kinázovú kaskádu podieľajúcu sa na sprostredkovaní účinkov FGF19 a následne sme farmakologickou inhibíciou a génovým knockdownom kinázy stanovili dopad na funkciu a proteínovú expresiu NTCP na plazmatickej membráne a na dopad na pôsobenie FGF19. V štúdii vplyvu FGF19 na prežívanie a apoptózu ľudských cholangiocytov sme využívali primárne ľudské cholangiocyty (NHC). Cholangiocyty sme inkubovali s FGF19 a to za/bez súčasnej expozície toxickým koncentráciám kyseliny glykochenodeoxycholovej (GCDC). WST analýzou sme stanovili vplyv FGF19 na prežívanie cholangiocytov a meraním aktivity kaspázy 3 a 7 vplyv FGF19 na ich apoptózu. Výsledky: FGF19 v hepatocytoch výrazne redukoval spätné vychytávanie taurocholátu cez NTCP a to bez ovplyvnenia mRNA expresie NTCP. FGF19 tiež znižoval proteínovú expresiu NTCP na plazmatickej membráne hepatocytov. Identifikovali sme ERK kaskádu ako zodpovednú za sprostredkovanie účinkov FGF19 na NTCP. Knockdown ERK1 viedol k zvýšeniu vychytávania taurocholátu cez NTCP a tiež k vzostupu proteínovej expresie NTCP na plazmatickej membráne hepatocytov. FGF19 aktivoval ERK1 v hepatocytoch a inhibícia a knockdown ERK1 obmedzovali účinok FGF19 na vychytávanie taurocholátu cez NTCP. V ľudských cholangiocytoch však FGF19 neviedol k zmene v prežívaní ani v apoptóze cholangiocytov a to nezávisle na prítomnosti toxických koncentrácií GCDC. Záver: FGF19 aktiváciou ERK kaskády inhibuje spätné vychytávanie žlčových kyselín cez NTCP v ľudských hepatocytoch. Poukazujeme tak na nový možný hepatoprotektívny účinok FGF19. Vplyv FGF19 na prežívanie a apoptózu cholangiocytov sa nám preukázať nepodarilo. Naše analýzy však prispievajú k akceptácii analógov FGF19 v liečbe cholestatických ochorení pečene.
Celosvetová prevalencia cirhózy pečene má stúpajúcu tendenciu, podľa svetovej štúdie Global Burden of disease sa zaradila Slovenská republika na prvé miesto v dekompenzácii cirhózy. Naším najnovším zameraním na jednotke HEGITO je psychologický dotazník ktorý sme multiplicitne adaptovali na komunitu pacientov obsiahnutých v našom registri. Podstatou práce je preniknúť do tajomstiev našich pacientov a odhaliť ich skryté rany. Dotazník je koncipovaný s dôkladom na jednoduchosť, priamosť, s minimalizáciou možnosti poskytnutia zavádzajúcich informácií. Vyhodnocovanie je stupňované v rozmedzí od 1-10, pričom kritická hodnota odrážajúca deprimujúcu psychickú alteráciu v rámci dospievania je od čísla 3 a zároveň je predpokladaná impresívna analógia v závislosti od jeho rastúcej hodnoty. Prví pacienti boli implifikovaní do štúdie v decembri 2020,spĺňali inklúzne kritéria novodiagnostikovanej cirhózy heparu(skupinu tvorí 30 jedincov, ktorí boli zároveň primozaradení registra. Zo zaradených osôb malo toxickú genézu ochorenia(alkohol, tuková choroba pečene a hepatotropné vírusy) predominantne viac pacientov(25), menšinový podiel(5) bol tvorený autoimunitným a genetickým spektrom, prioritnými exklúznymi kritériami bola neoplastická komponentna (aj napriek majoritnej úlohe v primomanifestácií ochorenia) a ACLF. V rámci prvého spektra sme mali najvyššie zasúpenie v ALD genéze(18), nasledovali vírusové ochorenia spolu(5) a NASH(7). Za prognostické a validačné markery priebehu ochorenia sme si vybrali MELD a LFI, ktoré boli u pacientou s toxickou formou ochorenia priemerne na úrovni(19) u MELD a (4,4) u LFI, kdežto druhá zložka(autoimunitne-genetická) dosahovala klasifikačné parametre na úrovni(10) u MELD a (4,7) u LFI. Z vedeného jednoznačné vyplývajú signifikantne horšie a závažnejšie prognostické kritéria u pacientov s toxickou formou ochorenia, pričom za unikátny marker sa ukazuje byť MELD(s vyššou mierou senzitivity a špecificity v kontexte nášho dotazníka), pričom s podstatne nižšou mierou validity sa ukazuje LFI ako spektrálny ukazovateľ. Našim zámerom bolo posúdiť a preukázať lineárnu závislosť traumatizujúcich skúseností v detstve a mladosti s mierou závažnosti ochorenia(následne možná amplifikácia na vyhodnotenie prognózy. V rámci skupiny našich pacientov bola priemerná hodnota nášho dotazníka na úrovni (6), pričom v druhom, autonómne dysregulačnom spektre to bolo (1). Pri komparácií výsledkov dotazníka s hodnotami MELD u pacientov vyplynula markantná závislosť s fulminantne negatívnym a nepriaznivým vyznením z hľadiska závažnosti stavu ako aj prognózy u pacientov s toxickou etiológiou ochorenia.V závere je jedným z kľúčových aspektov psychologické a psychiatrické vyšetrenie pred transplantáciou, úkonom, ktorý je jedinou, dnes známou kuratívnou alternatívou u týchto pacientov. Preto okrem pochopenia tohto spektra ľudí vieme, že ďalší smer, ktorým je nutné sa uberať je dôkladné psychologické pred- aj post- transplantačné poradenstvo s dlhodobou psychoterapiou.
Ťažká alkoholová hepatitída je najagresívnejšou formou s alkoholom asociovanej choroby pečene (ALD), charakteristická svojou vysokou mortalitou (30 dňová mortalita = 35%). Jedinou odporúčanou liečbou sú kortikosteroidy (KS), ktoré však zlepšujú len krátkodobé prežívanie, ale zároveň takmer polovica pacientov nereaguje na túto liečbu (non-responderi-NR). V prípade SAH-NR sú v súčasnosti k dispozícii len experimentálne terapeutické modality (rastové faktory, fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT), iné). Transplantácia pečene z indikácie SAH-NR je stále kontroverznou témou vo svetových transplantačných centrách z viacerých dôvodov. Ukazuje sa však, že v selektovanej skupine pacientov významne zlepšuje ich prežívanie. Prezentujeme prípad 44 ročného muža s cirhózou heparu na podklade ALD, so SAH s rozvojom syndrómu ACLF, ktorý bol non-responder na liečbu KS, preto sme pristúpili k experimentálnej liečbe vo forme FMT. Aj napriek komplexnému prístupu, stav pacienta ďalej progredoval, preto sme sa rozhodli pre otvorenie Lille protokolu a zváženie LTx ako poslednej možnosti v snahe záchrany života. Pacient naplnil stanovené kritériá, pred transplantačné vyšetrenia a po schválení všetkými zložkami transplantačného tímu, pacient úspešne absolvoval LTx. Záverom môžeme povedať, že transplantácia pečene je život zachraňujúci výkon, ktorého indikácie sa v súčasnosti rozširujú vzhľadom na znepokojivo narastajúci počet pacientov s ťažkou alkoholovou hepatitídou a ich nepriaznivú prognózu.
Úvod: Diagnostika a terapia kolorektálnych neoplázií je súčasť každodennej lekárskej praxe zahŕňajúca viaceré medicínske odbory. Dôvodom je, že Slovenská republika stále patrí medzi popredné krajiny v incidencii a mortalite na kolorektálny karcinóm. Zlatý štandard v diagnostike je kolonoskopia. Pandémia koronavírusu zasiahla spoločnosť na každej úrovni. Nie je tomu inak ani v prevencii kolorektálneho karcinómu. Počty vyšetrených pacientov počas pandémie výrazne poklesli. Nezachytávanie kolorektálnych neoplázií v skorom štádiu bude mať za následok zvyšovanie morbidity a mortality obyvateľstva. Metódy: V práci sme sa venovali kolorektálneho karcinómu. Sledovali sme počty pacientov, ktorí podstúpili preventívnu kolonoskopiu v roku 2019, keď sme o sile prichádzajúcej pandémie ešte netušili. Ďalej sme hodnotili počty pacientov vyšetrených počas pandémie v roku 2020, a tiež sme sa zamerali na pacientov, ktorých sme počas pandémie v roku 2020 nevyšetrili a ku kolonoskopii sa dostali až v roku 2021. Štatisticky sme vyhodnotili diagnostické nálezy, endoskopickú terapiu, výslednú histológiu a počty potrebných operačných výkonov i dĺžku hospitalizácie po operácii. Cieľ: Za cieľ sme si zvolili zistiť ako pandémia koronavírusu ovplyvnila počty vyšetrení. Hodnotili sme, koľko pacientov sme vyliečili endoskopicky, teda bez nutnosti chirurgickej operácie, koľko pacientov malo malígne ochorenie vyžadujúce chirurgický výkon u vyšetrených pacientov v roku 2019 a 2020 a pacientov, ktorí mali vyšetrenie odložené na rok 2021. Uvádzame počty vykonaných operácií pre kolorektálny karcinóm, aká bola dĺžka hospitalizácie, a aký to má dopad na verejné zdravie našej spoločnosti. Výsledky: Z dôvodu karantény, choroby personálu alebo pacientov sme v roku 2020 zrušili preventívne vyšetrenie 50 pacientom. Celkový počet vyšetrených pacientov v roku 2019 a 2020 bol 326. V roku pandémie 2020 sme vykonali o 42 menej preventívnych kolonoskopií. Za 2 roky sme diagnostikovali 278 polypoidných neoplázií. 26 pacientov (7,9%) bolo odoslaných na chirurgickú terapiu. Zo skupiny nevyšetrených pacientov pre pandémiu v roku 2020 sme v roku 2021 vyšetrili 21 pacientov s nálezom 17 polypoidných neoplázií. Kolorektálny karcinóm s potrebou chirurgickej terapie mali z nich 3 pacienti (14,2%). Dĺžka hospitalizácie po operácii bola priemerne 8 dní a stúpala s vekom. Záver: Počas pandémie takéhoto druhu je nevyhnutné zabezpečiť hlavne akútnu zdravotnú starostlivosť. Negatívny vplyv odložených preventívnych vyšetrení na morbiditu a mortalitu je ale nevyvrátiteľný, čo potvrdzujú aj naše zistenia. Preto je potrebné, aby každý človek fungujúci v našej spoločnosti urobil maximum, aby sa pandémia skončila a neopakovala
Úvod: Bezprecedentná pandemická situácia priniesla na reprofilizované interné oddelenia množstvo pacientov s COVID19. Predchádzajúce práce ukázali, že vek a pridružené choroby sú najsilnejšími prognostickými faktormi. Vzťah aktivity hepatálnych testov ku prognóze pacientov bol skúmaný vo viacerých štúdiách, ale výsledky boli rozporuplné. Našim cieľom bolo zhodnotiť mieru ich elevácie a zistiť spojitosť s prognózou hospitalizovaných pacientov na reprofilizované lôžka internej kliniky. Metódy: Údaje o všetkých pacientoch počas druhej vlny COVID19 od októbra 2020 do marca 2021 zaznamenávame do databázy, ktorá obsahuje demografické a antropometrické parametre, komorbiditu (vrátane cirhózy a choroby pečene), užívané lieky, závažnosť choroby pri prijatí, a priebeh choroby. Laboratórne parametre vrátane hodnôt bilirubínu, ALT, AST, ALP, GMT boli zaznamenané pri prijatí a následne počas hospitalizácie aj ich maximálne hodnoty. Rozdiel udávame v % vstupnej hodnoty. Výsledky: Počas sledovaného obdobia bolo hospitalizovaných 548 pacientov, z nich sa zatiaľ podarilo vyhodnotiť hodnoty hepatálnych testov u 176 žien, 189 mužov so sledovaním dlhším ako 3 týždne po prijatí. Medián veku bol 72 rokov, body mass index 27.8 kg/m2, kritický stav pri prijatí malo 15.1% pacientov, 34% pacientov vyžadovalo high-flow oxygenáciu. Anamnézu choroby pečene malo 15.1% a cirhózy 2.2% pacientov. Hodnoty AST, ALT, ALP a GMT nad hornú hranicu normy malo 67.7%, 35.1%, 14.0% a 51.3% pacientov. Hodnoty AST, ALT, ALP, GMT nad trojnásobok normy malo 13.4%, 4.7%, 2.7%, 11.8% pacientov. Počas hospitalizácie zomrelo na komplikácie COVID19 44.5% pacientov. Pacienti, ktorí zomreli, mali vyššiu aktivitu AST, ALT, ALP, GMT v 77.2%, 34.0%, 13.6% a 47.6% oproti 59.9%, 36.2%, 14.3% a 53.8% pacientov, ktorí prežili (AST, p<0.001, ALT, p=0,738, ALP, p=0,874, GMT, p=0.272). Pacienti, ktorí zomreli mali trojnásobne zvýšenú aktivitu AST, ALT, ALP, GMT v 19.1%, 3.8%, 0.7%, 11.2 oproti 8.9%, 5.5%, 4.2%, 12.3% pacientov, ktorí prežili (AST, p=0.005, ALT, p=0,467, ALP, p=0,084, GMT, p=0,87). Počas hospitalizácie bol medián zmeny medzi vstupnou a maximálnou hodnotou AST, ALT, ALP a GMT 15.6%, 24.6%, 0% a 0. U pacientov, ktorí zomreli bol významne odlišný len v ALP (0 vs. 0.93%, p=0.03). Úmrtnosť u pacientov s anamnézou choroby pečene alebo cirhózy nebola odlišná od pacientov bez takejto anamnézy. Záver: U hospitalizovaných pacientov na reprofilizované lôžka internej kliniky sme zaznamenali vysoký výskyt elevácie aminotrasferáz, avšak len abnormálne hodnoty AST boli asociované s vyššou mortalitou. Anamnéza choroby pečene alebo cirhózy na mortalitu vplyv nemala.
Úvod: Ochorenie COVID-19 sa okrem tradičných prejavov môže manifestovať aj rôznymi gastrointestinálnymi symptómami. Krátko po vypuknutí pandémie bolo do diagnostiky a vývoja terapie SARS-CoV-2 implementovaných niekoľko rôznych algoritmov strojového učenia. Cieľom tejto štúdie je definovať prediktívne faktory zvyšujúce riziko hospitalizácie z dôvodu infekcie SARS-CoV-2 súvisiace s gastrointestinálnym traktom. Metodika: Zber údajov bol založený na vyplnení dotazníkov u osôb podstupujúcich nasofaryngeálny výter na určenie prítomnosti vírusu SARSCoV-2 v Mobilných odberových miestach (MOM) a z Oddelenia urgentného príjmu (OUP) v Univerzitnej nemocnici Martin v kombinácii s údajmi z nemocničného informačného systému a z mobilnej aplikácie používanej na telemedicínske sledovanie pacientov. Na účely štatistickej analýzy boli SARS-CoV-2 negatívni pacienti považovaní za kontroly voči trom rôznym skupinám pacientov (pozitívne testovaní v MOM, SARSCoV-2 pozitívni pacienti prepustení do ambulantnej starostlivosti na OUP a SARS-CoV-2 pozitívni pacienti prijatí do nemocnice). Výsledky: Do štúdie bolo zaradených celkovo 710 pacientov. Prítomnosť hnačky a nauzei bola v skupine z OUP signifikantne vyššia ako v MOM. Z hepatálnych markerov bola v hospitalizovanej skupine v porovnaní so skupinou pacientov prepustených do ambulantnej starostlivosti významne zvýšená iba aspartát transamináza (AST). Využitím metód umelej inteligencie (Random forest algoritmus) bolo AST identifikované ako najdôležitejší prediktor hospitalizácie, za ktorým nasleduje vek a prítomnosť Diabetes mellitus ako komorbidity. Prítomnosť hnačky a nadúvania má tiež prediktívny význam, aj keď oveľa nižší ako AST. Záver: Pozitivita SARS-CoV-2 je spojená s izolovaným zvýšením AST a jeho hladina súvisí so závažnosťou ochorenia. Zároveň bola využitím strojového učenia identifikovaná zvýšená hladina AST ako najdôležitejší prediktor hospitalizácie súvisiacej s ochorením COVID-19.
Očkování proti viru SARS-CoV-2 je klíčovým nástrojem ochrany před závažnými formami COVID-19.Pacienti s idiopatickými střevními záněty (IBD) jsou často léčeni léčivy pozměňujícími imunitní systém, následkem může být neuspokojivá odpověď na očkování. Cíle práce: Zhodnocení sérokonverze po kompletním očkování mRNA a vektorovými vakcínami, srovnání IBD pacientů a zdravých osob; posouzení vlivu různých imunomodulačních léčiv na míru sérokonverze; analýza vlivu očkování na průběh nemoci z pohledu zánětlivých biomarkerů IBD. Pacienti a metodika: Analyzovali jsme data 602 IBD pacientů a 168 imunokompetentních zdravotníků, kteří byli vakcinováni proti SARS-CoV-2 na jednom očkovacím místě. Byly použity pouze dvoudávkové vakcíny, a to mRNA BNT162b2 (Comirnaty; Pfizer-BioNTech), mRNA CX-024414 (Spikevax; Moderna) a vektorová ChAdOx1 nCoV-19 (Vaxzevria; AstraZeneca). Vyšetření subjektů hodnocení byla provedena v den podání první dávky očkování (W0) a osm týdnů po ukončení očkování druhou dávkou (W8). V obou kohortách byly ve W0 a W8 vyšetřeny sérové hladiny anti-SARSCoV- 2 IgG metodou CLIA.V kohortě IBD pacientů byly ve W0 a W8 analyzovány sérový CRP a fekální kalprotektin (FC). U nemocných léčených biologickou terapií byly zaznamenány průměrné hladiny (trough levels,TL) biologických léčiv ze tří měření před W8 a z měření ve W8. Výsledky: V IBD kohortě bylo 82,2% pacientů léčeno biologickou léčbou, a to infliximabem (IFX, 41,2%), adalimumabem (ADA,17,3%), vedolizumabem (18,6%) a ustekinumabem (15,1%). Značná část pacientů léčených IFX (43,1%) a ADA (41,3%) měla konkomitantní imunomodulační terapii thiopuriny nebo methotrexátem, pouze imunosupresiva užívalo 8,5%, 5-aminosalicyláty 6% a tofacitinib 1,1% očkovaných, 2,2 % pacientů bylo bez farmakoterapie. Symptomatický COVID-19 v období více než 120 dnů před první dávkou vakcíny mělo 14,8% pacientů a 14,9% kontrol, sérokonverze před očkováním byla potvrzena u 23,4% pacientů a 23,8% kontrol. Z pohledu distribuce podaných vakcín byly obě kohorty srovnatelné. Míra dosažení sérokonverze se mezi pacienty a kontrolami nelišila, dosáhla 97,8% resp. 100%.Medián koncentrací anti-SARS-CoV-2 IgG byl signifikantně nižší u pacientů očkovaných vektorovou vakcínou ve srovnání ve srovnání s mRNA vakcínami (p<0,0001), i ve srovnání s kontrolami očkovanými vektorovou vakcínou (p=0,01).U žádného z biologických léčiv nebyla zjištěna korelace mezi TL a hladinami anti-SARS-CoV-2 IgG. Terapie inhibitory TNF-alfa (iTNF) s konkomitantními imunosupresivy byla spojena s nižším mediánem hladin postvakcinačních protilátek (p<0,0001) bez ohledu na typ použité vakcíny. Hladiny CRP a FC se ve W0 a W8 nelišily. Závěry: Očkování proti SARS-CoV-2 je u nemocných s IBD účinné a není spojeno s krátkodobým zhoršením průběhu nemoci. Jako účinnější se jeví mRNA vakcíny.V podávání biologik v zavedeném režimu lze pokračovat i v průběhu očkování. Zvláštní pozornost je třeba věnovat vakcinaci pacientů léčených iTNF s imunosupresivy.
Úvod: Postihnutie pažeráka u pacientov s Parkinsonovou chorobou sa v literatúre zmieňuje menej často než postihnutie hrubého čreva. Jeho klinický význam je ale značný, pretože dysfágické ťažkosti znižujú kvalitu života pacientov a môžu viesť k život ohrozujúcim komplikáciám. Toto postihnutie je dôležité aj z patofyziologického hľadiska. Predpokladá sa totiž, že k rozvoju ochorenia dochádza v dôsledku prítomnosti patologického alfa-synukleínu (α-Syn) v enterickom nervovom systéme s následnou progresiou do CNS prostredníctvom anatomických spojení týchto systémov. Metodika: Pacientom s Parkinsonovou chorobou sme zrealizovali pažerákovú manometriu s vysokým rozlíšením. Pacienti boli hospitalizovaní na účely zhodnotenia stavu pri zvažovanej hlbokej mozgovej stimulácii. Ani jeden pacient nereferoval ťažkosti imponujúce ako orofaryngálna alebo ezofágová dysfágia. Merania sme realizovali v “on” stave, t.j. bez vysadenia liečby levodopou, všetci pacienti boli bez DBS. Motilitu pažeráka sme zhodnotili podľa Chicagskej klasifikácie v3.0. Výsledky: Pažerákovú manometriu sme zrealizovali 10 pacientom. Normálnu motilitu pažeráka malo 50% pacientov. U 20% pacientov sa zistila hranične zvýšená hodnota integrovaného relaxačného tlaku (medián 15,1 mmHg). U týchto pacientov ale neboli prítomné známky impaktácie bolusu. Z hľadiska kontraktility malo 30% pacientov neefektívnu motilitu pažeráka. U jedného pacienta sme nedetegovali propulzívnu peristaltiku. Namiesto nej bola prítomná panezofágová presurizácia v 20% hltov. Okrem toho sme detegovali aj črty, ktoré sa nezmieňujú v Chicagskej klasifikácii motilitných porúch – cyklické krátkodobé zvyšovanie tlaku horného pažerákového zvierača a prítomnosť nepropulzívnych (simultálnnych) kontrakcií. Záver: Poruchy motility pažeráka ako dôsledok Parkinsonovej choroby možno pomocou pažerákovej manometrie s vysokým rozlíšením zachytiť pravdepodobne ešte pred rozvojom klinických príznakov. Nešpecifické a rôznorodé poruchy motility sú prítomné aj v neprítomnosti dysfágických symptómov. Tieto zistenia otvárajú nové možnosti diagnostických postupov pomocou najmodernejších metodík detekcie patologických foriem alfa-synukleínu.
Echinokokóza je nebezpečné infekčné parazitárne ochorenia napádajúce hlavne pečeň. Je známych niekoľko druhov echinokokov, z ktorých práve Echinococcus multilocularis spôsobuje alveolárnu (AE) formu ochorenia a je najnebezpečený. V kazuistike poukazujeme na závažnú prvotnú manifestáciu ochorenia, ktorá sa u pacientky prejavila akútnou cholangitídou s obštrukčným ikterom pri expanzívne sa správajúcej cyste s obštrukciou žlčových ciest. 37 ročná pacientka s negatívnou anammnézou interných ochorení bola prijatá v čase od 28.10.2020 do 7.11. 2020 na GEK SZU a LFUK pre bolesti brucha, febrility, zvýšené obštrukčné enzýmy a zápalové parametre. Pri USG a CT vyšetrení popisované cystické ložisko pravého laloku pečene s expanzívnymi prejavmi. Odoslané serologické vyšetrenia pozitivitu E.multilocularis IgG 1240 (N-100) ale aj pozitivitu E. granulomatosus IgG, prítomná výrazná eozinofília v krvnom obraze. Doplnili sme MRCP vyšetrenie s nálezom dilatácie IHŽ, výraznou stenózou sútoku ductus hepatocholedochus a nálezom hrubostennej cystoidnej lézie v pravom laloku s expanzívnymi účinkami, bez jednoznačnej komunikácie so žlčovým stromom. Zrealizované ERCP s dilatáciou stenózy pod bifurkáciou 10F bužiou a implantáciou DBD do systému ľavého hepatiku. U pacientky pri multidisciplinárnom konziliárnom vyšetrení (infektológ, chirurg, hepatológ, rádiológ) indikovaná liečba Albendazolom a chirurgické riešenie expanzívne sa správajúcej cysty. 10.12. 2020 vykonaná trisegmentektómia pečene (VI,VII,VIII) s histologicky ako aj PCR testom potvrdenou alveolárnou echinokokózou. Stav pacietnky sa výrazne zlepšil, pri kontrolných vyšetreniach aktivita hepatálnych enzýmov vrátane cholestázy v norme. Kontakt s pacientkou však od februára 2021 do konca mája 2021 prerušený pandemickou situáciou COVID 19. V júni 2021 pacientka prichádza na kontrolu s dominujúcou únavou, nechutenstvom, bolesťami brucha a chudnutím. Laboratórne parametre až na eozinofíliu a mierne zvýšené CRP sú negatívne. Indikované MRCP vyšetrenie popisuje multicystickú formáciu v mieste po resekcii v atrofickom teréne - kombinácia aktívnych infikovaných cýst s fibrotickými zmenami. Multilokulárna cysta tiahnúca sa v rozsahu VI.aVII hepatálneho segmentu dosahuje rozmery 48x98mm. Pacientka bola odoslaná za účelom zváženia transplantácie pečene na pracovisko HEGITo, kde prebiehajú protokolárne vyšetrenia na zaradenie pacientky na LTx. K zváženu transplantácie pečene bola pacientka odoslaná nakoľko u nej doposiaľ nebolo zistený MTS proces AE v extrahepatálnej lokalizácii. Kazuistikou poukazujeme na závažnú biliárnu komplikáciu echinokokózy pečene, ktorá bola pre expanzívne prejavy cysty priešená prechodne drénovaním žlčových ciest a následne chirurgickou resekciou popisovanej cysty. Resekcia však nebola konečeným riešením problému u pacientky a jej nárast napriek liečbe zatiaľ bez MTS rozsevu je indikáciou k zaradeniu do transplantačného programu.
Background The aetiology of Crohn’s disease (CD) and ulcerative colitis (UC) is not known. Recent data suggest that vitamin D (VD) plays an important role in IBD. Pathways that are influenced by VD in IBD are poorly understood. Aim The aim of this study was to analyse the influence of 25(OH)VD serum concentration on the expression of mRNA proinflammatory cytokines (IL-6,IL-23, TNFα, CCR1 ), regulatory cytokines (IL-10,TLR2,CCR9, CD 207) and transcription factor Fox3P in colonic mucosal samples from IBD patients. Methods We performed a cross-sectional study. The cohort consisted of 87 IBD patients (47 CD and 40 UC) followed at the IBD centre of University Hospital Bratislava-Ružinov. We performed colonoscopy in each patient and took biopsies from inflammed and if applicable also from non-inflammed mucosa from sigma (CD, UC) and terminal ileum (CD). Serum concentration of 25(OH)VD was assessed in each patient at the time of colonoscopy. mRNA was extracted from mucosal biopsy samples for each cytokine and isolated by RLT buffer. mRNA was reversely transcribed. We normalized expression of the target genes to the expression of the house-keeping gene (GAPDH). Then we analysed the correlation between serum concentration 25(OH)VD and the expression of mRNA of inflammatory cytokines from biopsies samples. Results In CD we observed a positive correlation of serum concentration 25(OH)VD and mRNA expressions levels of TNFα (r2=0.41, p=0.04), IL-6(r2=0.45, p=0.02), IL-10(r2=0.44, p=0.03), IL-23( r2=0.55, p=0.02), TLR 2( r2=0.04, p=0.04) in inflammed mucosa of terminal ileum. A positive correlation was also observed with CCR5( r2=0.042, p=0.01) and CCR1( r2=0.33, p=0.03) in non-inflammed mucosa from sigma. We also found a positive correlation between 25(OH)VD and IL-23(r2=0.45, p=0.01), TLR4(r2=0.42, p=0.02), CD 207(r2=0.42, p=0.02), CCR1 (r2=0.52, p=0.002), CCR5 (r2=0.51 p= 0.003) and CD 206(r2=0.43, p=0.01) in non-inflammed mucosa of sigma in UC. Conclusion According to our results, VD significantly correlated with the levels of expression of several inflammatory cytokines including TNFα in colonic mucosa of patients with CD .
Odporúčania BSG (2019)
Systematický prehľad a metaanalýza - efektivita liekov pri funkčnej dyspepsii
Odporúčania ACG na manažment dráždivého čreva (IBS), r. 2021
Úvod CT-P13 je prvým schváleným biosimilárom infliximabu (IFX). Jeho ekvivalencia s IFX bola potvrdená v reumatologických štúdiách avšak skúsenosti s jeho použitím pri liečbe nešpecifických črevných zápalov (IBD sú obmedzené. Cieľ Zhodnotiť účinnosť a bezpečnosť liečby CT-P13 u pacientov s IBD počas prvého roka jeho klinického používania. Metódy Realizovali sme retrospektívnu štúdiu, do ktorej boli zaradení všetci konzekutívni pacienti s Crohnovou chorobou (CD) alebo ulceróznou kolitídou (UC), ktorí boli liečení v období od marca 2014 do apríla 2015 a boli im podané aspoň tri infúzie CT-P13 alebo ukončili liečbu skôr z dôvodu nežiaducej reakcie. Klinická remisia bola zhodnotená v 14. týždni po zahájení indukčnej liečbe. U časti pacientov bol CT-P13 zamenený za IFX, ktorý užívali ako udržiavaciu liečbu (switch), v čase zámeny boli všetci v klinickej remisii. Pretrvávajúca klinická odpoveď bola hodnotená každých 8 týždňov u pacientov, ktorí zahájili liečbu aj u tých, ktorým bola liečba zamenená. Výsledky Kohorta pozostávala z 25 pacientov s IBD (19 CD, 6 UC). Spolu bolo podaných 128 infúzií, medián podaných infúzií bol 5 (rozmedzie 2-9) . Trinásť pacientov (9 CD, 4 UC) dostávalo CT-P13 ako indukčnú liečbu a 84% (7/9 CD, 4/4 UC) dosiahlo klinickú remisiu do týždňa 14 a spomedzi tých, čo dosiahli remisiu malo pretrvávajúcu klinickú odpoveď v 30. týždni 85% (3/3 CD, 3/4 UC) pacientov. U 12 pacientov (10 CD, 2 UC) bol IFX zmenený na CT-P13, spomedzi nich malo pretrvávajúcu klinickú odpoveď 100% v týždni 24, 87.5% (6/7 CD, 1/1 UC) v týždni 32 a 75% (5/7 CD, 1/1 UC) v týždni 48. U 4 pacientov s CD bola liečba CT-P13 ukončená pre infúzne reakcie (2), psoriatiformné kožné lézie (1) a stratu odpovede (1) Záver Naše skúsenosti naznačujú, že biosimilárny infliximab CT-P13 vykazuje porovnateľnú účinnosť a bezpečnosť ako originálny infliximab.
Infliximab je chimérická rekombinantní terapeutická monoklonální protilátka, namířená proti antigenům prozánětlivého cytokinu TNF-alfa. Již přes patnáct let je schválena k biologické léčbě idiopatických střevních zánětů (IBD). Biosimilární infliximab CT-P13 je přípravek biologicky podobný originálnímu infliximabu: je produkován stejným typem buněčné linie jako originál, má identickou sekvenci aminokyselin a v řadě studií prokázal srovnatelnou primární farmakodynamiku i afinitu k monomerním a trimerním formám lidského TNF-alfa. Přesto by však i drobné fyzikálně-chemické odlišnosti CT-P13 od originální molekuly mohly být důvodem odlišného chování biosimilárního infliximabu v imunoanalytických detekčních systémech. Cílem předkládané studie proto bylo srovnání tří komerčně dostupných ELISA (enzyme-linked immunosorbent assays) souprav k detekci sérových hladin infliximabu při vyšetřování pacientů léčených biosimilárním infliximabem CT-P13 (RemismaTM, Celltrion, Korea). Vyšetřili jsme 42 vzorků sér od celkem 22 nemocných s diagnózou IBD. Šlo o infliximab-naivní pacienty v indukční fázi léčby RemismouTM v dávce 5 mg/kg v týdnech 0, 2 a 6. Séra byla paralelně testována na hladiny infliximabu s pomocí tří diagnostických souprav: (A) SHIKARI Q-Inflixi (Matriks Biotek, Turecko, (B) LISA-Tracker Duo Infliximab (Theradiag, Francie) a (C) RIDASCREEN IFX (R-Biopharm, Německo). Jako cut-off hraniční koncentrace (tzv. trough level) byla zvolena hladina 3 µg/ml. Shoda opakovaných měření kvalitativních hodnot byla testována Cohenovou kappa analýzou. Vyplývá z ní velmi dobrá kvalitativní korelace naměřených dat mezi jednotlivými metodami: A versus B κ = 0.909 (95% CI 0.73 –1.00), B versus C κ = 0.76 (95% CI 0.50 – 1.00) a A versus C κ = 0.83 (95% CI 0.60–1.00) Při analýze kvantitativních hodnot byla rovněž prokázána velmi uspokojivá shoda dat: Spearmanův korelační koeficient r = 0,96 pro A versus B, r = 0,92 pro B versus C a r = 0,86 pro A versus C . Intra- a inter-assay variability byly testovány po příslušném naředění léčivého přípravku RemismaTM v poolovaném normálním lidském séru, a to pouze s pomocí kitu A. Hodnoty variabilit pro soupravu A byly velmi uspokojivé: intra-assay 4,95 % a inter-assay 8,50 % . Závěrem konstatujeme, že výstupy ze tří testovaných systémů navzájem velmi dobře korelovaly a výsledky získané s pomocí testovaných kitů byly navzájem velmi dobře srovnatelné. Všechny tři soupravy lze použít k detekci sérových hladin biosimilárního infliximabu CT-P13. Navíc potvrzujeme velmi uspokojivou robustnost detekčního systému SHIKARI Q-Inflixi, který se jako méně finančně nákladný bude v ČR a SR k detekci sérových hladin CT-P13 nejspíše uplatňovat poměrně často. Práce byla podpořena nadačním fondem IBD-Comfort a výzkumným projektem Ministerstva zdravotnictví ČR RVO VFN 64165.
Úvod Biosimilární infliximab se zdá být srovnatelně účinný a bezpečný s originálním preparátem u pacientů s Crohnovou nemocí (CN) a ulcerózní kolitidou (UC), kteří zahajují biologickou léčbu. Nicméně údaje o převedení již léčených pacientů z originálního na biosimilární preparát jsou zatím velmi omezené. Cíl Cílem této práce bylo zhodnotit účinnost a bezpečnost převedení pacientů s CN a UC na udržovací léčbě originálním infliximabem na infliximab biosimilární. Metody a pacienti: Do studie byli zařazeni konsekutivní pacienti s CN nebo UC na udržovací léčbě infliximabem, kteří byli převedeni na biosimilární infliximab. Všichni pacienti podepsali informovaný souhlas se změnou preparátu. Pacienti byli sledování prospektivně v pravidelných intervalech shodných s aplikací infuze. Při každé návštěvě byl vyplněn index aktivity nemoci (Harvey-Bradshaw index u CN a Simple clinical colitis activity index u UC), odebraná krev na krevní obraz, biochemii, farmakokinetiku infliximabu, odebraná stolice na fekální kalprotektin (FC) a byly zaznamenávané nežádoucí účinky léčby. Výsledky Do studie bylo zařazeno 74 pacientů, 56 s CN a 18 s UC, kteří byli převedeni po průměrné době léčby originálním infliximabem 3±2.2 let. Konkomitantní imunosupresivní léčbu dostávalo 34 (46%) pacientů, 1 pacient měl terapii kortikoidy. Většina pacientů, 51 (69%), byla v době převedení v klinické remisi, 16 (22%) pacientů mělo mírně až středně aktivní onemocnění a 4 nemocní (5%) měli těžkou aktivitu nemoci. V průběhu 24 týdenního sledování 2 pacienti ukončili léčbu z důvodu ztráty odpovědí (pacientka s UC) a výrazných artralgií indukovaných vs. biologickou léčbou (pacientka s CN); nebyla pozorována žádná alergická reakce. Na konci sledování nebyl pozorován signifikantní rozdíl v hodnotě C-reaktivního proteinu (4.3±8.0 vs. 3.6±4.5; p=0.78); FC (135±153 vs. 226±297, p=0.44), hladině infliximabu (3.4±3.8 vs. 3.8±3.3, p=0.23) a pozitivitě protilátek proti infliximabu (9.5% vs. 10%). Taktéž nedošlo k signifikantní změně klinické aktivity nemoci: remise 72% vs. 78%; mírná až střední aktivita 23% vs. 20% a těžká aktivita 9% vs. 2% (p>0.05). Závěr Převedení pacientů z originálního infliximabu na biosimilární infliximab se podle našich výsledků zdá účinné a bezpečné. Nicméně je potřeba dalších, hlavně randomizovaných studií s větším počtem pacientů a delším sledováním k posouzení efektivity a bezpečnosti.
Úvod: citlivosť kašľového reflexu na inhalované dráždivé látky pravdepodobne súvisí s funkčným stavom nervových zakončení, ktoré sú zodpovedné za jeho vyvolanie. Nachádzajú sa v laryngu aj v dolných dýchacích cestách. Laryngofaryngálny reflux (LPR) spôsobuje dráždenie laryngu event. veľých dýchacích ciest. Vzťah medzi citlivosťou kašľového reflexu s LPR nie je úplne jasný. Hypotéza: predpokladáme, že citlivosť kašľového reflexu pozitívne koreluje s laryngofaryngálnym refluxom (LPR), čiže čím je vyšší počet refluxných epizód, tým vyššia citlivosť kašľového reflexu. Hodnotili sme pacientov, ktorí k nám boli odoslaní otorinolaryngológom s podozrením na LPR. Počet LPR sme hodnotili na 24 hodinovej dvojkanálovej pH metrii s impedanciou. Proximálny pH metrický senzor sme zavádzali 1 cm nad proximálny okrej horného pažerákového zvierača. Citlivosť kašľového reflexu sme určili pomocou jednodychovej inhalácie kapsaicínu v postupne sa zdvojnásobujúcich koncentráciách. Kašľový prah C2 sme určili ako koncentráciu kapsaicínu, ktorá vyvolá aspoň 2 zakašľania. Výsledky: vyhodnotili sme 13 pacientov. Medián počtu refluxných epizód bol 15 (19-29). Priemerná citlivosť kašľového reflexu vyjadrená ako koncentácia kapsaicínu C2 bola 13,4 (6,6-27,1) μmol. Je silná pozitívna korelácia medzi citlivosťou kašľového reflexu a počtom LPR epizód. Záver: počet LPR epizód pozitívne koreluje s citlivosťou kašľového reflexu. Naznačuje to priamy vzťah medzi intenzitou dráždenia laryngu a kašľom.
Introduction: Arterial pseudoaneurysm is a rare vascular complication of acute pancreatitis (AP). We aimed to assess the frequency, clinical course, treatment patterns and outcome of splanchnic artery pseudoaneurysms in a well-defined cohort of AP patients. Methods: In the study, records of 3257 consecutive patients of AP from January 2001 to June 2014 were retrospectively analysed for the occurence of pseudoaneurysm. Demographic characteristics, clinical presentation, diagnostic studies, treatment and outcome were analyzed in 22 patients. Results: The mean age was 59 years (range 26-86 years), 86% were males. 95% of patients had necrotising type of pancreatitis with associated acute or mature collection. The most common etiology of underlying AP was biliary (50%). A total of 24 pseudoaneurysms were determined (2 patients having 2 pseudoaneurysms), 67% of all pseudoaneurysms arised from splenic or gastroduodenal artery. The maximum diameter varies from 0.4 to 7cm. The median time from AP episode to pseudoaneurysm diagnosis was 38 days (range 1-178 days). 2 patients with stable pseudoaneurysms remained asymptomatic, the leading manifestation of rupture was abdominal pain (77%), followed by gastrointestinal (GI) bleeding (50%). CT demonstrated pseudoaneurysm or hemorrhage in 89% of cases. All patients with GI bleeding underwent esophagogastroduodenoscopy, in 36% no bleeding source was found. 91% patients underwent interventional radiology treatment with 100% success rate, 20% of them needed repeated intervention. Spontaneous resolution without definitive treatment was observed in 9%. No patients required operative treatment. The most common complication was splenic infarction (15%). There was no in-hospital or 30 day mortality in the cohort. Discussion: Arterial pseudoaneurysm is an uncommon complication of AP with estimated frequency of 0.7%. Interventional radiology is effective and safe treatment modality. There is chance of spontaneous regression of tiny pseudoaneurysms. Although high mortality has been reported historically, early diagnosis, advanced imaging techniques and minimally invasive treatment options can improve prognosis of the patients.
Tuková choroba pečene je najčastejšou chorobou pečene. Predstavuje hepatálnu manifestáciu metabolického syndrómu. V bežnej populácii postihuje NAFLD viac ako tretinu dospelej populácie. Rapídny nárast výskytu HCC môžeme minimálne z časti pripísať rastúcej prevalencii cirhózy na etiologickom podklade NAFLD a taktiež faktu, že HCC môže vzniknúť v teréne NAFLD priamou karcinogenézou bez rozvinutej cirhózy. Obezita, diabetes mellitus, metabolický syndróm sú potentným bona fide promotérom hepatokarcinogénézy. Rozvoj HCC primo súvisí so zápalovým procesom v pečeni a aktiváciou onkogénnych transkripčných faktorov. Metabolický syndróm dokáže pôsobiť synergicky s ostatnými rizikovými faktormi hepatokarcinogenézy ako sú alkohol, chronické vírusové hepatitídy C a B. Vzhľadom k tomu, že pri NAFLD môže HCC vzniknúť v necirhotickej pečeni, môže byť diagnostika oneskorená. Riziko vzniku HCC v teréne metabolickej choroby pečene aj bez významnej fibrózy či rozvinutej cirhózy predstavuje veľký impetus na surveillance. V našej práci predkladáme výsledky analýzy súboru pacientov s diagnózou hepatocelulárneho karcinómu na základe kritérií EASL-EORTC 2012 zachytených v hepatologickom centre FN Nitra za obdobie od 01/2012 do 09/2015. Cieľom bolo zistiť počet prípadov HCC, ich rozdelenie podľa BCLC štádií, prežívanie podľa štádia ochorenia a podľa alokovanej liečby. Zaujímala nás proporcia HCC na podklade NAFLD a rozdielnosti tejto skupiny v porovnaní s nonNAFLD etiológiou. Analyzovali sme vplyv etiológie choroby pečene na prežívanie pacientov. Zistené dáta z NR centra demonštrujú, že NAFLD tvorí významnú etiologickú skupinu HCC, že máme NAFLD_HCC aj bez cirhózy a že komplexná liečba HCC funguje aj u nás v SR.
Drug induced liver injury (DILI) is the most common cause of acute liver injury. IBD patients might have an increased risk of DILI due to long-term treatment, multiple therapies and altered nutritional status. Any liver injury during IBD treatment might further compromise treatment choices and efficacy. First, prospectively evaluate on-treatment prevalence, severity and evolution of liver injury in IBD patients for 6 months. Second, evaluate the impact of IBD treatment on the prevalence of liver injury. Third, evaluate implications for further IBD therapy. From 1/1/2014 to 1/6/2014 all IBD cases visiting a single center were included. Demographics, IBD status, IBD therapy and possible PSC were recorded. Liver blood tests were measured at three time points 3 months apart. Liver injury was defined as elevated ALT, GGT and ALP above 1,5 times the upper limit of normal (ULN). Two types of liver injury were predefined: transient elevation (once or twice) and persisting elevation (at all three time points). Severe liver injury was defined as ALT> 5xULN at any time. The prevalence of hepatotoxicity was compared among various treatment groups (no azathioprine, no anti TNF (1), azathioprine (AZA) solo (2), anti TNF solo (3), and combination therapy (4). Finally, we evaluated the need for change in IBD therapy caused by liver injury. 205 IBD patients were included, with median age of 40, M/F ratio 102/103, Crohn´s/UC ratio 127/78, 27% with prior GI resection, 2 cases with PSC. IBD was treated with no AZA and no anti TNF in 40 cases, azathioprine solo in 40 cases, anti TNF solo in 63 cases and combination therapy in 62 cases. For 6 months, transient ALT elevation was observed in 18 cases (8.78%), GGT in 21 cases (10.24%) and ALP in 5 cases (2.44%). Persisting ALT elevation was observed in 2 cases (0.98%), GGT in 3 cases (1.46%) and none of ALP. Severe liver injury was observed in 1 case (0.49%). The prevalence of transient liver injury among the 4 treatment groups was 5 vs. 10 vs. 12,7 vs. 9,6% for ALT and 12,5 vs. 17,5 vs. 15,9 vs. 3,2% for GGT and was not statistically different. Liver injury did not result in any change of IBD therapy. Liver injury in treated IBD patients was relatively common (~10%). However, it was mostly transient, non-severe and rarely (~1%) persisted for 6 month. IBD therapy did not increase the risk of liver injury. No resulting changes in IBD treatment were needed.
Východisko: Kofeín vedie k zvýšenej motorickej aktivite gastrointestinálneho traktu. Na druhej strane publikované štúdie ukázali, že káva a kofeín pôsobia protektívne v modeli chemicky indukovanej kolitídy. Nie je známe, aký vplyv na tento model kolitídy má príjem kolových nápojov obsahujúcich kofeín. V prvotnom experimente sme zistili negatívny efekt príjmu kolových nápojov, ale výsledky boli ovplyvnené rôznym objemom prijatých tekutín v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá dostávala vodu. Cieľom aktuálneho animálneho experimentu bolo sledovať účinok koly na etablovanom modeli kolitídy v porovnaní s roztokom sacharózy. Metodika: Adultné jedince (CD-1 myši) mali k dispozícii kolu alebo roztok sacharózy ad libitum. Počas 7 dní bol pre experimentálne skupiny pridaný 1% dextrán sulfát sodný (DSS). Následne mali zvieratá 3 dni prístup k tekutinám bez DSS. Kontrolné skupiny pili tekutiny bez DSS celých 10 dní. Počas celého obdobia bola u zvierat denne sledovaná mortalita, hmotnosť, množstvo spotrebovaných tekutín a kvalita stolice. Výsledky: Zvieratá, ktoré pili roztok DSS, na rozdiel od kontrolných skupín vykazovali zníženie hmotnosti a zhoršenie kvality stolice. Už od 4. dňa pokusu myši zomierali a posledného dňa pokusu sa nedožil žiaden jedinec s indukovanou kolitídou. Pri analýze Kaplan-Maierových kriviek bol evidentný vplyv pohlavia – samce zomierali skôr, čo korešponduje s našimi predchádzajúcimi výsledkami. Medzi kolou a sacharózou boli rozdiely minimálne, pričom kola zhoršovala mortalitu len u samcov. Výrazná mortalita v experimente bola zrejme spôsobená vysokým príjmom tekutín, a tým aj DSS. Z toho dôvodu sme pri opakovanom experimente použili 1% roztok DSS. V tomto prípade kola zhoršovala mortalitu u oboch pohlaví. Pri tejto koncentrácii sa posledného dňa pokusu dožil len jeden jedinec s indukovanou kolitídou (kola+DSS), z čoho vyplýva, že je potrebné použiť ešte nižšiu koncentráciu DSS v ďalšom experimente. Záver: Vývoj akútnej kolitídy je znížený na základe kofeínovej liečby. Mechanizmus zahŕňa down-reguláciu expresie CHI3L1 proteínu a s ním asociovaný bakteriálny interakčný efekt. Z toho dôvodu môže mať kofeín i z ekonomického hľadiska potenciál v starostlivosti o pacientov pri zápalovom črevnom ochorení.
Úvod: Trombocyty zohrávajú dôležitú úlohu v hemostatických a zápalových procesoch. Štúdie potvrdili, že trombocyty pacientov s nešpecifickými črevnými zápalmi (IBD), zostávajú aktivované aj po dosiahnutí remisie. V našej práci sme sa zamerali na potenciálny vplyv terapie na aktiváciu a agregabilitu trombocytov. Metodika: Pacienti s IBD boli rozdelení do 4 skupín v závislosti na type ochorenia a druhu terapie. Kontrolnú skupinu tvorili zdraví dobrovoľníci. Všetci pacienti boli v klinickej a laboratórnej remisii. Krvné vzorky boli vyšetrované na svetelnom a impedančnom agregometri za použitia induktorov agregácie – epinefrín, kolagén, a ADP. Výsledky boli porovnávané s mierou agregácie trombocytov zdravej kontrolnej skupiny. Časti pacientov bola vyšetrená krv na prítomnosť markerov aktivácie trombocytov P-selektínu a CD63 na prietokovom cytometri a výsledky boli porovnávané so zdravou kontrolnou skupinou. Výsledky: V porovnaní s kontrolami bola agregácia signifikantne vyššia pri podprahových koncentráciách kolagénu v skupinách UC-BL (p=0,024); UC-KT (p=0,003); MC-BL (p=0,007); MC-KT (p=0,032); UC-BL (0,029); UC-KT (0,002). Pri podprahových koncentráciách ADP sme zaznamenali signifikanciu v skupinách MC-KT (p=0,006); UC-BL (p=0,001); MC-KT (p=0,003). Pri epinefríne sme zaznamenali signifikanciu v skupinách UC-BL (p=0,018) a UC-KT (p=0,006). Pri dokazovaní P-selektínu a CD63 sme zaznamenali vyššiu mieru expresie týchto markerov v porovnaní s kontrolnou skupinou u pacientov s ulceróznou kolitídou (p=0,004 pri P-selektíne a p=0,033 pri CD63). Pri Crohnovej chorobe sme zaznamenali mieru expresie na hranici signifikancie (p=0,051 pri P-selektíne a p=0,056 pri CD63). Závery: U pacientov s IBD bola voči kontrolnej skupine signifikantne zvýšená miera agregability v porovnaní s kontrolami. Signifikantne vyššia miera agregability trombocytov pri porovnaní pacientov s biologickou liečbou a konvenčnou liečbou potvrdená nebola. Pacienti s IBD mali signifikantne vyššiu expresiu P-selektínu a CD63 v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Úvod U pacientov s pokročilým chronickým ochorením pečene (ACLD) dochádza pod vplyvom vyvolávajúceho inzultu k rozvoju syndrómu ACLF (Acute on chronic liver failure).Jedná sa o podskupinu tzv. akútnej dekompenzácie (AD) ACLD. Samotné ACLF je charakterizované vysokou krátkodobou úmrtnosťou a rozvojom extrahepatálneho orgánového zlyhávania. Diagnostické kritériá, vychádzajúce z CANNONIC štúdie, rozdeľujú ACLF na štádiá 0-3 kde ACLF-0 je tzv. prostá AD a štádiá ACLF 1-3 závisia od počtu zlyhávajúcich orgánových systémov. Cieľ V našej práci sme sa zamerali na použiteľnosť diagnostických kritérií v bežnej klinickej praxi, na samotný výskyt ALCF a jednotlivé dekompenzačné stimuly. Metodika 1)Retrospektívna analýza skupiny pacientov zaradených do registra HEGITO 7 prostredníctvom hospitalizácie v trvaní 7/2014-12/2015. 2)Vstupné kritériá: zaradenie do registra HEGITO 7 s prejavmi akútnej dekompenzácie ACLD ( AD = interval od vzniku dekompenzačnej udalosti do hospitalizácie < 4 týždne).3)Vylučovacie kritériá: chronická dekompenzácia ACLD (CD = interval od dekompenzačnej udalosti do hospitalizácie > 4týždne), malignita vrátane HCC, nedostatok klinických údajov pre vyhodnotenie sledovaných premenných. 4)Sledované premenné: etiológia ACLD, vyvolávajúci inzult AD, klinický prejav AD ,stupeň ACLF, skóre MELD a Child-Pugh vyhodnotené pri príjme pacienta, po týždni hospitalizácie a pri prepustení resp. úmrtí. Ďalšími sledovanými parametrami boli dĺžka hospitalizácie a mortalita počas hospitalizácie. Výsledky V uvedenom intervale bolo s dekompenzáciou ACLD hospitalizovaných 235 pacientov. Kritériá AD boli naplnené u 55 z nich (24%), z toho v podiele 33 mužov (60%) a 22 žien (40%). Etiológia ACLD: alkoholová choroba pečene (ALD) u 47 pac. (85%), autoimunitné syndrómy u 7 pac. (13%) a sekundárna biliárna cirhóza u 1 pac. (2%). Mediány skóre v celej kohorte u pacientov s AD a ACLF boli MELD pri príjme 21 (6-40), MELD na 7 deň hospitalizácie 19 (6-41) a MELD pri ukončení hospitalizácie 18 (7-50); Child-Pugh skóre pri prijme bolo C11 (A5-C13), na 7 deň C10 ( A5-C13) a pri ukončení hospitalizácie C10 (A5-C13). Hlavnými prejavmi AD boli: progresia ascitu u 34 pac. (62%), klinické prejavy bakteriálnej infekcie u 3 pac. (5%), krvácanie pri portálnej hypertenzii u 12 pac. (22%) a progresia hepatálna encefalopatie u 6 pac (11%).Inzulty AD: Akútna alkoholová hepatitída u 22 pac. (40%),bakteriálna infekcia u 15 pac.(27%), krvácanie pri portálnej hypertenzii u 13 pac. (24%), TIPS u 1pac.(2%) a neznámy vyvolávajúci stimul u 4 pac.(7%).Syndróm ACLF (1-3) bol diagnostikovaný u 18 pac. (33%) z 55 pac. v registri HEGITO 7 s prejavmi AD. Podiel jednotlivých stupňov ACLF podľa CANNONIC štúdie bol vstupne: ACLF- 0 u 37 pac. (67%), ACLF- 1 u 9 pac. (16%) ,ACLF- 2 u 8 pac. (15%) a ACLF-3 u 1 pac. (2%). Medián dĺžky hospitalizácie u pacientov s AD bol 16 dní (3-49). Počas hospitalizácie zomrelo z 55 pacientov s AD 10 pac. (18%) . Úmrtnosť podľa jednotlivých stupňov ACLF bola: ACLF-0 u 1 pac. (10%), ACLF-1 u 3 pac. (30%), ACLF-2 u 2pac.(20%), ACLF-3 u 4pac. (40%). Záver Syndróm ACLF je v závislosti od štádia AD spojený s rozvojom multiorgánového zlyhávania s nutnosťou intenzívnej farmakologickej a nefarmakologickej terapie s použitím extrakorporálnych eliminačných systémov. V súčasnosti nie sú pre ACLF stanovené špecifické liečebné postupy. Výsledky našej retrospektívnej štúdie jednoznačne poukázali na nevyhnutnosť rýchleho, cieleného a presného identifikovania daných pacientov nakoľko nejde o zanedbateľné percento hospitalizácií na našej klinike. Vzhľadom na závažnosť klinického stavu pacientov s ACLF je rovnako dôležité napredovať v hľadaní nových terapeutických štandardov.
Úvod: Klinické dáta miery relapsov po vysadení anti-TNFα liečby u pacientov s nešpecifickým zápalovým ochorením čreva (IBD) v hlbokej remisii sú obmedzené. Cieľ: Cieľom tejto prospektívnej otvorenej štúdie bolo zhodnotiť mieru relapsov u IBD pacientov po vysadení anti-TNFα liečby. Metódy: Do štúdie sme zaradili všetkých IBD pacientov v klinickej remisii (n=22), u ktorých bola vysadená anti-TNFα liečba v rokoch 2011–2013 s následnou dobou sledovania 12 mesiacov. Do skupiny pacientov s hlbokou remisiou (HR) boli zaradení tí, ktorí mali po dobu najmenej 6 mesiacov negatívnu hladinu kalprotektínu (<50 g/g) a vysadenie anti-TNFα liečby odporučil lekár. Do druhej skupiny boli zaradení pacienti v klinickej (KR), ale nie hlbokej remisii, u ktorých bola liečba anti-TNFα ukončená z iných dôvodov. Stanovili sme mieru relapsu a identifikovali jeho rizikové faktory. Výsledky: Rok po ukončení terapie došlo k relapsu u 27% (3/11) HR pacientov a 27% (3/11) KR pacientov. Dva roky po ukončení terapie došlo k relapsu u 57% HR a 62% KR pacientov (p=0.89). U všetkých pacientov, u ktorých došlo k relapsu bola opätovne zahájená anti-TNFα liečba a všetci pacienti dosiahli remisiu. Mužské pohlavie bolo signifikantným rizikovým faktorom relapsu (p=0.03). Záver: Bez ohľadu na hladinu kalprotektínu a hĺbku remisie došlo k relapsu u 27% IBD pacientov po 1 roku a u 60% pacientov po 2 rokoch od ukončenia anti-TNF terapie. Jediným identifikovaným rizikovým faktorom klinického relapsu bolo mužské pohlavie.
Cieľ Zhodnotiť compliance a dosiahnutie virologickej odpovede na pegylovaný interferon alfa 2a v liečbe chronickej hepatitídy B u rómskej populácie v porovnaní s väčšinovou populáciou na Slovensku. Metódy Retrospektívne vyhodnotenie kohorty rómskych pacientov liečených v rokoch 2007 – 2013 pegylovaným interferonom alfa 2a v troch centrách pre liečbu chronickej hepatitídy B. Do štúdie bolo vybratých 43 rómskych pacientov s chronickou hepatitídou B a náhodne vybratá kontrolná skupina. Dĺžka trvania liečby bola 48 týždňov. Virologická odpoveď bola hodnotená po 24 týždňoch, pri ukončení liečby a 24 týždňov po ukončení liečby. Kompletnú liečbu absolvovalo 79,1% rómskych pacientov v porovnaní so všetkými pacientami z kontrolnej skupiny (p = 0,0009). U rómskych pacientov bola tendencia ku nižšej virologickej odpovedi vo všetkých sledovaných parametroch, štatisticky významný rozdiel bol dosiahnutý iba pri hodnotení virologickej odpovede na konci liečby (51,2% vs 81,4% , p = 0,003). Tiež sme nezistili významný rozdiel v dosiahnutí straty HBsAg. Záver Rómski pacienti s chronickou hepatitídou B majú signifikatne horšiu compliance ku liečbe pegylovaný interferonom alfa 2a a signifikantne nižšiu pravdepodobnosť dosiahnutia virologickej odpovede pri ukončení liečby v porovnaní s väčšinovou populáciou.
Úvod: Registráciou nových antivirotík a prvých bezinterferónových (IFN free) režimov nastal v liečbe chronickej hepatitídy C (CHC) genotyp 1 (G1) významný pokrok v jej účinnosti. Cieľom práce je poukázať na doterajšie vlastné skúsenosti s touto liečbou. Metodika: Vyhodnotili sme vstupné parametre, indikáciu, priebeh a výsledky liečby u pacientov s CHC G1, ktorí boli liečení IFN free liečbou do 31.3.2017. Analyzovali sme vstupné parametre a virologickú odpoveď (vymiznutie HCV RNA) v 4. týždni (RVR), na konci liečby (ETR) a 12. týždňov po liečbe (SVR) u pacientov, kde už tieto výsledky boli dostupné. Výsledky: Na IFN free liečbu sme indikovali spolu 71 pacientov, 32 mužov a 39 žien s priemerným vekom 58 rokov. Až 45 z nich (63,4%) boli pacienti s cirhózou resp. fibrózou F4. Výraznú trombocytopéniu (<100.109/l) a/alebo hypoalbuminémiu (<35 g/l) malo 21 (29,6%) pacientov. U 64 z 65 (98,5%) vyšetrených bol potvrdený subtyp vírusu 1b, genotyp CC génu IL28B malo len 12 z 65 vyšetrených. Po zlyhaní predchádzajúcej 3-kombinačnej liečby s proteázovými inhibítormi bolo 21 (29,6%) pacientov, 20 (28,2%) bolo doteraz neliečených. Použité boli 3 rôzne IFN free režimy: sofosbuvir + simeprevir (SOF+SIM) u 2 pacientov, sofosbuvir/ledipasvir (SOF/LDV) u 28 pacientov a ombitasvir/paritaprevir + dasbuvir (3D) u 41 pacientov, súčasne užívalo ribavirín 35 pacientov s fibrózou F4. Pri hodnotení virologickej odpovede dosiahlo RVR 56 (79%) vyšetrených, ďalších 12 (17%) pacientov malo HCV RNA <15 ME/ml a zvyšní traja mali 31, 33 resp. 66 ME/ml. ETR dosiahlo 70 z 71 (98,6%) a podobne SVR 66 z 67 (98,5%) pacientov, u ktorých sú k dispozícii výsledky SVR (zvyšný 4 vypadli zo sledovania). Nezistili sme signifikantný rozdiel pri použití režimov SOF/LDV a 3D. Žiaden pacient neukončil liečbu predčasne pre nežiaduce účinky. Záver: Na IFN free liečbu boli podľa dostupnosti postupne indikovaní najťažší pacienti s CHC G1. Všetci doteraz liečení dobre tolerovali liečbu, nikto ju neukončil predčasne. V zhode s literárnymi údajmi sme aj v praxi pozorovali veľmi vysokú účinnosť liečby u prognosticky závažných pacientov, nezávisle od použitého liečebného režimu.
Hepatitis E infection is one of the most frequent causes of acute hepatitis in the world. Currently five human genotypes with different geographical distributions and distinct epidemiologic patterns are identified. In Slovakia, only rare cases of hepatitis E have been reported in past years. Because the most important risk factors associated with HEV infection include consumption of contaminated pork meat and poor hygienic standards, the aim of the study was to evaluate the prevalence of anti-HEV total antibodies and the main risk factors for HEV in the population living in separated and segregated Roma settlements (n = 195), which represent places with increased risk of infection in Slovakia and to compare it with the prevalence in the general population (n = 69). Of 264 respondents included in the study, 47 (17.8%) showed positivity for anti-HEV antibodies, 42 of whom were Roma (21.5%, n = 195) and 5 (7.2%, n = 69) non-Roma. The population living in Roma settlements lives in poorer conditions and are at higher risk of HEV in comparison to the general population. However, differences in living conditions within the settlements do not contributed to lower risk of HEV antibody prevalence between Roma living in settlements.
Background and aims. Chronic hepatitis C is a systemic disease and type 2 Diabetes mellitus (T2DM) belongs to more common extrahepatic. The aim of this study was to (i)explore the prevalence of impaired fasting glucose(IFG) and T2DM in patients with chronic hepatitis C, (ii) explore the effect of direct acting antivirals(DAA) treatment on the glycemia and (iii) explore the factors that modulate the effect of DAA treatment on glycemia in patients with chronic hepatitis C. Methods. We performed a longitudinal retrospective observational study focused on the patients undergoing DAA treatment of chronic hepatitis C. Data about glycemia, history of diabetes, hepatitis C virus, treatment and liver status, including elastography were obtained at baseline (before treatment start), at the end of treatment and 12 weeks after the end of treatment. Patients were treated with various regimens of direct acting antivirals. Results. We included 370 patients, most of them (45.9%) had F4 fibrosis. At baseline, the prevalence of T2DM increased with the degree of fibrosis (F0-F2 14.4%, F3 21.3% and F4 31.8%, p=0.004). Fasting glycemia also increased with the degree of fibrosis (F0-F2 5.75±0.18 F3 5.84±0.17 and F4 6.69±0.2 mmol/L, p=0.001). We saw significant decrease of glycemia after treatment in all patients, but patients without T2DM or IFG from 6.21±0.12 to 6.08±0.15 mmol/L (p=0.002). The decrease was also visible in treatment experienced patients and patients with Child-Pugh A cirrhosis. Conclusion. We confirmed that the prevalence of either T2DM or IFG increases in chronic hepatitis C patients with the degree of fibrosis. The predictive factors for T2DM were besides F4 fibrosis also higher age and BMI. Significant decrease of fasting glycemia after the DAA treatment was observed in the whole cohort and in subgroups of patients with T2DM, IFG, cirrhotic and treatment experienced patients.
Prevalence of Hepatitis B is relatively low in developed European countries. However specific subpopulations may exist within each country with markedly different Hepatitis B burden. Roma minority is very numerous in Slovakia and their lifestyle is completely different to non-Roma population. The aim of this study is to map Hepatitis B prevalence in Roma and compare it to non-Roma population and to explore potential socio-economic and health related risk factors. Cross-sectional epidemiology study was performed in Slovakia that included randomly sampled Roma population and geographically corresponding random sampled non-Roma population. Comprehensive questionnaire about risk factors was administered and blood samples were drawn for Hepatitis B serology and virology tests. Altogether 855 participants were included. Global Hepatitis B surface Antigen (HBsAg) positivity rate was 7.7% (i.e., active Hepatitis B) and anti-Hepatitis B core IgG antibody (antiHBcIgG) positivity rate was 34.6%. Roma population had significantly higher prevalence of Hepatitis B, both active chronic infection (12.4%; 95% Confidence Interval (CI) 9.58%–15.97% versus 2.8%; 95% CI 1.56%–4.91%; p < 0.0001) and antiHBcIgG positivity (52.8%; 95% CI 48.17%–57.44% versus 25.9%; 95% CI 12.56%–20.02%; p < 0.0001) Main risk factors for HBsAg positivity were Roma ethnicity, male sex and tattoo. Conclusion: There is a very high prevalence of Hepatitis B in Roma communities in Slovakia, with potential for grave medical consequences.
Úvod: Úloha 5-ASA v manažmente Crohnovej choroby (CD) nie je doposiaľ jasná. Metaanalýzy prevažne poukazujú na účinnosť pri chirurgicky navodenej remisii a na abscenciu efektu pri udržiavaní medikamentózne navodenej remisie. Cieľ: Cieľom klinickej štúdie bolo analyzovať vplyv detrakcie 5-ASA u pacientov s Crohnovou chorobou v remisii na aktivitu ochorenia. Metódy: Realizovali sme prospektívnu observačnú štúdiu. Súbor tvorilo 25 pacientov s Crohnovou chorobou v klinickej remisii sledovaných v Gastroenterologickom centre Ružinov v období 08/2018-9/2019. Liečba preparátmi 5-ASA bola ukončená na základe klinického protokolu štandardnej liečby. Následne bola prospektívne hodnotená aktvitia ochorenia pomocou dotazníkov HBI a sIBDQ ako aj kalprotektínu v stolici pri vstupnom vyšetrení, v 8. a 30.týždni. Výsledky: 8 týždňov po detrakcii 5-ASA sme pozorovali klinický relaps u jedného pacienta a vzostup kalprotektínu u 3 pacientov, pričom klinická a laboratórna remisia pretrvávala u 84% (21/25) pacientov. V 30. týždni došlo k vzostupu kalprotektínu u 33,3% (6/18) pacientov a klinickému relapsu (vzostup HBI o ≥3) u 16,7% (3/18) pacientov. Klinická a laboratórna remisia pretrvávala u 50% (9/18) pacientov. Záver: Po detrakcii 5-ASA sme v priebehu 30.týždňov u 50% pacientov pozorovali známky klinického alebo laboratórneho relapsu. Potvrdenie týchto výsledkov si vyžaduje uskutočniť ďalšie klinické štúdie.
Biologická liečba mala na Slovensku „razantný“ vstup s trvalým klinickým indikačným rozširovaním a výraznými ekonomickými dôsledkami so „štandardným“ legislatívnym doriešením v oblasti kategorizácie vrátane vstupu biosimilárov. Napriek ich pozitívnemu vplyvu na rozpočet neprichádza k očakávanému vzostupu ich podielu na spotrebe. Pretrváva určitá opatrnosť odborných spoločností, pričom pacienti zachovávajú skôr indiferentný postoj. Legislatíva riešila opakovane výšku úhrady biologicky podobných liekov na trh. Od 1.1.2019 platí, že prvý prvý biologicky podobný liek dostáva zníženú úhradu o 25% a 2. a 3. biologicky podobný liek o ďalších 5%. Definície biologického lieku a biologicky podobného lieku sú obsiahnuté v Zákone č. 363/2011 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, napriek tomu sa interpretácie zúčastnených strán pri aplikácii do praxe líšia. V SR bolo k 30. júnu 2019 kategorizovaných 22 biosimilárov z 9 ATC skupín (EMA registrovala 60 registrovaných biosimilárov z 16 ATC skupín). Z TOP 10 liekov v roku 2022 stratia patenty 3 originály: bevacizumab, ranibizumab, denosumab, preto sa dá očakávať zvýšená ponuka biologicky podobných liekov. EMA v tomto ohľade ponecháva právomoc rozhodovať o zámene referenčných liekov za biosimilárne v kompetencii členských štátov, v žiadnej krajine neexistuje povinná zámena. Postoj lekárov je v zásade vyjadrený stanoviskom odborných spoločností, ktorým síce podporujú používanie biologicky podobných liekov a podporujú aj jednorazový prevod z referenčného lieku na biosimilárny, ale zároveň ale konštatujú, že žiadne štúdie sa zatiaľ nezaoberali účinnosťou, bezpečnosťou a imunogenicitou zameniteľnosti (interchangeability). Pacienti by preto mali byťi dôsledne poučení v rozsahu plného informovaného súhlasu so zmenou lieku a sledovaní nad rámec bežnej klinickej praxe, aby boli včas zachytené, manažované a hlásené prípadné nežiaduce účinky.
Úvod: Zázvor (Zingiber officinale) sa v tradičnej čínskej medicíne po stáročia využíva ako účinný rastlinný liek na zmiernenie príznakov nevoľnosti, vracania či pri abdominálnom diskomforte. Napriek v súčasnosti celosvetovo rozšírenému používaniu zázvoru ostávajú bunkové a molekulárne mechanizmy jeho neuronálneho pôsobenia nejasné. Cieľom štúdie bolo zistiť účinky zlúčeniny 6-shogaol (ako jednej zozákladných bioaktívnych zložiek zázvoru) na C-vlákna nervus vagus v gastrointestinálnom systéme. Metodika: Využitím 2-fotónovej mikroskopie bola zobrazovaná aktivita nodóznych neurónov na ex vivo gastroezofágových vágových preparátoch z Pirt-GCaMP6 transgénnych myší. GCaMP6 slúži ako vápnikový indikátor v bunke, preto je možné sledovať influx iónov vápnika do buniek ako dôsledok vzniku akčných potenciálov na neurónoch. V experimente bola takto sledovaná odpoveď na mechanickú distenziu a chemickú stimuláciu zakončení aferentných vágových vlákien. Následne bol sledovaný efekt 6-shogaolu na neuróny nodóznych C-vlákien nervus vagus v gastrointestinálnom systéme. Výsledky: Aplikácia 6-shogaolu na zakončenia C-vlákien nervus vagus v gastroezofágovom trakte spôsobuje masívny influx kalcia do buniek nodóznych neurónov. Druhá aplikácia 6-shoagolu spôsobuje výraznú desenzitivizáciu týchto zakončení. Na druhej strane, aktivita neurónov v odpovedi na mechanickú distenziu po aplikácii 6-shogaol sa mení lennesignifikantne. Aplikácia TRPA1 selektívneho antagonistu HC030031 na preparát pred podaním 6-shogaol inhibovala odpoveď neurónov nodóznych C-vlákien na jeho následné podanie. Je teda možné, že TRPA1 zohráva určitú úlohu v mediovaní odpovede na 6-shogaol. Záver: Výsledky štúdie poukazujú na to, že bioaktívna zložka zázvoru 6-shogaol priamo aktivuje zakončenia C-vlákien nervus vagus v gastrointestinálnom trakte. Táto aktivácia vedie k ďalšej desenzitivizácii na jeho podanie, ale nie na mechanickú distenziu.
Úvod: Sarkopénia je spojená s vyšším rizikom nepriaznivých dôsledkov u hospitalizovaných pacientov s chronickými chorobami. V súčasnosti sa stretávame s nedostatočnou mierou jej diagnostikovania. Vykonali sme pilotnú štúdiu s cieľom skríningu sarkopénie u hospitalizovaných pacientov podľa kritérií EWGSOP2. Pacienti a metódy: Vykonali sme prierezovú štúdiu u hospitalizovaných pacientov na internom oddelení. Vstupné kritériá: vek> 55 rokov, schopnosť vstať zo stoličky. Vylučujúce kritéria: imobilita, terminálne štádiá choroby, pobyt na JIS. Hodnotenie sarkopénie pozostávalo z merania svalovej hmoty (obvod hornej časti ramena), svalovej sily a hrúbky kožnej riasy nad musculus triceps a musculus subscapularis. V rámci merania svalovej sily sme realizovali spolu tri stlačenia hand-gripu, z ktorých sme stanovili priemernú hodnotu. Pre zhodnotenie svalovej funkcie sme použili tzv. ,,Short Physical Performance Battery Test“ (SPPBT), ktorý pozostáva zo 4-sekundovej chôdze bežnou rýchlosťou, z 10 sekundového státia v troch pozíciách so zachovaním rovnováhy (side-by-side, semi-tandem a tandem) a z času potrebného postavenia sa zo stoličky päťkrát. Prostredníctvom bioimpedancie sme merali základné rozloženie tukového a svalového tkaniva. Sarkopénia bola diagnostikovaná u pacientov s nízkou svalovou silou (stisk ruky) a nízkou svalovou hmotou (bioimpedancia) hmotou (podľa EWGSOP2), pokročilá sarkopénia bola definovaná ako sarkopénia s nízkym fyzickým výkonom (SPPBT ≤ 8). Výsledky: Zaradených bolo 40 pacientov, sarkopénia bola diagnostikovaná u 8/20 (40%) mužov a 3/20 (15%) žien (p =0,15), pokročilá sarkopénia u 6/20 mužov (30%) a 2/20 (10%) žien (p = 0,24). 65% mužov a 40% žien malo SPPBT ≤ 8 a 60% žien muži a 55% žien mali rýchlosť chôdze <0,8 m / s. Záver: U hospitalizovaných pacientov interného oddelenia sme diagnostikovali sarkopéniu a pokročilú sarkopénia u 40% a 30% mužov a 15% a 10% žien. Sarkopénia sa má vyšetriť a liečiť u všetkých interných pacientov.
Infekcia vyvolaná Clostridium difficile (CDI) je stále najčastejšou príčinou nozokomiálnej hnačky a jednou z najčastejších nozokomiálnych nákaz vôbec. Pravdepodobnosť rozvoja recidívy CDI je do značnej mierny podmienený komorbiditami pacienta ako napríklad chronickým srdcovým zlyhávaním, diabetes mellitus, imobilitou atď. Manažment recidívujúcich klostrídiových infekcii (rCDI) je veľmi náročný a nákladný, pretože ide zväčša o starších polymorbídnych pacientov. Koncept fekálnej mikrobiálnej terapie (FMT) je v súčasnosti najefektívnejším liečebným postupom v manažmente rCDI Efektivita FMT je podmienená reosídlením zdravej črevnej mikroflóry u pacienta s CDI, čo sa považuje za prevenciu skorých recidív. Avšak stretávame sa s prípadmi (5-20%), kedy pacienti aj po FMT zrecidivujú. Patogenéza zlyhania FMT je zatiaľ neprebádaná. Niektoré potencionálne rizikové faktory zlyhania FMT sú známe, ale do akej miery sa zasahujú a podieľajú sa na samotnej patogénéze ostáva neobjasnené. Odkedy sa závažne komorbidity považujú za prediktory rCDI , predpokaldáme, že sa budú takisto podieľať a zvyšovať riziko zlyhania FMT. Preto sme realizovali prospektívnu observačnú štúdiu, aby sme odhalili či a v akej miere sa komorbidity pacienta podieľajú na zlyhaní FMT. Na zobjektivizovanie tejto asociácie sme použili Charlson comorbidity index (CCI).
Úvod: Dabigatran etexilát patrí medzi priame inhibítory trombínu (DOAK), čoraz častejšia voľba chronickej antikoagulačnej terapie. Medzi najčastejšie komplikácie patrí krvácanie do gastrointestnálneho traktu, pričom terapia inhibítormi protónovej pumpy (PPI) riziko signifikantne znižuje. Dabigatranu však vykazuje horšiu rozpustnosť pri pH pod 4. Na základe našich predchádzajúcich štúdii vyplýva, že PPI ovplyvňujú hladiny dabitranu v krvi, avšak jednotlivé hladiny sa u pacientov líšia (vplyv metabolizmu, koomorbidity a terapia). Za účelom overenia hypotézy, že konkomitantné užívanie dabigatranu a PPI má vplyv na hladinu dabigatranu v krvi sme zvolili crossover dizajn štúdie. Metodika: Do prospektívnej crossover štúdie boli zahrnutí pacienti na liečbe dabigatranom a zároveň na PPI (20 mg omeprazol ev. ekv. q.d.). Aktivita dabigatranu u pacientov na PPI bola stanovená pre bazálnu hodnotu (12 hod. po užití poslednej dávky) a pre maximálnu koncentráciu liečiva v krvi (2 hod po užití). Následne po vysadení PPI (min. 2 týždne off PPI) bola opakovane stanovená bazálna a maximálna hladina dabigatranu kvantitatívne in vitro v citrátovej plazme pomocou validovaných Hemoclot thrombin inhibitor assay (Hypgen Biomed). Výsledky: Do štúdie bolo zaradených 21 pacientov. Bazálna hladina dabigatranu u pacientov užívajúcich PPI bola 87ng/ml (2 – 362 ng/ml) a maximálna koncentrácia 150ng/ml (43 – 394 ng/ml). Po PPI wash out fáze sa bazálna hladina dabigatranu zvýšila na 137ng/ml (16,83 – 473 ng/ml) a maximálna koncentrácia bola 269,5 (72 – 471 ng/ml). Analýzou jednotlivých zmien (párový T-test) došlo k signifikantnému zvýšeniu bazálnej (p<0,001) ako aj maximálnej hladiny dabigatranu (p<0,005). Záver: Z výsledkov našej práce vyplýva, že užívanie PPI znižuje hladinu dabigatranu v krvi u pacientov s fibriláciou p redsiení. To môže mať negatívny vplyv na účinnosť antikoagulačnej liečby u týchto pacientov. Klinicky dopad tejto skutočnosti je nutné overiť na klinických štúdiách.
Incidencia zápalových črevných chorôb (IBD) sa zvyšuje. Posledné dôkazy naznačujú, že pohlavné hormóny ovplyvňujú priebeh IBD, pričom gravidita znižuje budúce vzplanutia choroby. Dve tretiny žien s IBD v remisii v čase počatia pravdepodobne zostanú v remisii počas celého tehotenstva. Koncentrácia progesterónu sa však počas tehotenstva mení. Doteraz iba jedna štúdia analyzovala účinok progesterónu na priebeh kolitídy u potkanov s priaznivými účinkami hormónu. Cieľom tejto štúdie bolo preto analyzovať účinok progesterónu na kolitídu indukovanú dextrán sulfátom sodným (DSS) u myší. Štyridsať samíc myší bolo rozdelených do 4 skupín CTRL-OIL, CTRL-PROG, DSS-OIL a DSS-PROG. Myši v skupinách DSS mali počas 8 dní voľný prístup k 3,5% DSS v pitnej vode. Myši v PROG skupinách boli liečené progesterónom (2 mg/kg) denne intramuskulárnou injekciou. Hodnotila sa telesná hmotnosť, konzistencia stolice, dĺžka hrubého čreva, progesterón a parametre správania. Skupina DSS-OIL mala tendenciu strácať väčšiu váhu v porovnaní s DSS-PROG, avšak bez dosiahnutia štatistickej významnosti. Nezistili sa žiadne rozdiely medzi skupinami DSS-OIL a DSS-PROG, pokiaľ ide o parametre, ako sú konzistencia stolice, dĺžka a hmotnosť hrubého čreva, hmotnosť sleziny, hmotnosť pečene a aktivita DNázy. Na druhej strane sme zistili významne nižšiu hladinu glukózy na lačno u myší v skupine DSS-OIL v porovnaní so skupinou DSS-PROG. Myši v skupine DSS-PROG vykazovali známky zníženej úzkosti, ako sa ukázalo pri testoch správania. Progesterón však neovplyvnil lokomotorickú aktivitu myší. Záverom možno konštatovať, že neboli potvrdené protektívne účinky progesterónu na priebeh chemicky indukovanej kolitídy u myší. Ďalšie štúdie využívajúce iné experimentálne modely by mali potvrdiť tento záver.
Patogenéza zápalových črevných chorôb (inflammatory bowel disease – IBD) doposiaľ nebola úplne objasnená. Výsledky z posledných rokov nasvedčujú tomu, že extracelulárna DNA (ecDNA), respektíve molekulárne procesy s ňou spojené, ako je NETóza, môžu predstavovať kľúčový moment v progresii a regulácii zápalu. Z týchto štúdií sa zdá, že neutrofilové extracelulárne pasce (NETy) ako hlavný zdroj ecDNA sú zvýšené špecificky u pacientov s ulceróznou kolitídou (UC). Cieľom štúdie bolo zistiť koncentráciu cirkulujúcej ecDNA u pacientov s IBD v porovnaní so zdravými kontrolami. V našej predošlej štúdii sme prezentovali výsledky merania vzoriek 40 pacientov. V súčasnej štúdii sme doplnili súbor a prezentujeme výsledky z celkového počtu 100 pacientov (72 Crohnova choroba (MC), 28 ulcerózna kolitída) a 29 zdravých kontrol. Koncentrácia celkovej cirkulujúcej ecDNA bola kvantifikovaná fluorometricky a množstvo nukleárnej a mitochondriálnej ecDNA bolo merané pomocou kvantitatívnej real-time PCR. Po doplnení počtu pacientov sme opäť nepozorovali rozdiely vkoncentrácii celkovej ecDNA medzi pacientami s IBD a zdravými kontrolami. Rozdiely neboli ani pri porovnaní kontrol s pacientami s MC, respektíve UC. U mužských pacientov s UC bolo signifikantne vyššie množstvo nukleárnej ecDNA oproti kontrolám a pacientom s MC. U pacientiek s UC bolo množstvo nukleárnej ecDNA vyššie oproti zdravým kontrolám, nie však oproti pacientkám s MC. Množstvo mitochondriálnej DNA bolo taktiež vyššie u pacientov aj pacientiek s UC v porovnaní so zdravými kontrolami, tento rozdiel však nebol štatisticky signifikantný. Naše výsledky z rozšíreného súboru pacientov potvrdzujú vyššiu koncentráciu nukleárnej DNA u pacientov s UC oboch pohlaví v porovnaní so zdravými kontrolami a pacientmi s MC. Nukleárna DNA je hlavnou zložkou NETov a naša práca tak dopĺňa existujúce vedomosti o úlohe NETov v patogenéze IBD a špecificky UC. Táto práca bola podporená grantami VEGA 1/0204/17 a APVV-17-0505.
Úvod: Sarkopénia je častá komplikácia pri pokročilom chronickom ochorení pečene (ACLD). Ovplyvňuje prognózu pacientov s ACLD pred a po transplantácii pečene. EASL guidelines 2018 odporúčajú využitie BMI a nutričných dotazníkov k identifikácii vysokorizikových pacientov. Rizikový pacienti by mali podstúpiť detailné vyšetrenie nutrície. Cieľ: Primárnym cieľom bolo určiť prevalenciu sarkopénie u našich pacientov s ACLD. Sekundárnym cieľom bolo sledovať dynamiku vybraných parametrov sarkopénie u týchto pacientov. Metodológia: Jedná sa o retrospektívnu analýzu registra HEGITO 7 zameranú na nutričné parametre. Vstupnými kritériami boli hospitalizácia na HEGITO s ACLD. Vylučovacími kritériami boli nesúhlas pacienta so sledovaním a akákoľvek malignita. Sledovanými premennými boli demografické parametre (vek, etiológia, rod, MELD), laboratórne (albumín), antropometrické merania (HGS, TSF, MAC) a meranie LFI (liver frailty index) LFI pozostávalo z dynamometrie (HGS – handgrip strength), balančných testov a testu vstávania zo stoličky. Výsledkom bola číselná hodnota s rozdelením pacientov do 3 rizikových kategórii (robust, pre-frail, frail). Zaradení pacienti podstúpili antropometrické merania, vyšetrenie LFI. Výsledky: Do primárnej analýzy cez vylučovanie kritéria prešlo 881 pacientov z toho bolo 59% (521pts) mužov a 41% (360) žien. Alkoholová choroba pečene (ALD ) bola najčastejšou príčinou ACLD u oboch pohlaví (muži 77%, ženy 51%). Prevalencia sarkopénie meranej prostredníctvom antropometrických meraní (HGS, MAC, TSF) u ACLD . Priemerná prevalencia sarkopénie u našich pacientov je 65%. Diskusia: Prevalencia sarkopénie je u pacientov s ACLD vysoká. U tých na WL pred LTx dosahuje takmer 100%. Má prognosticky význam a preto je dôležité jej hodnotenie. Hodnotenie výkonnosti svalu sa javí ako výpovednejšia metóda v porovnaní s meraním množstva svalovej hmoty.
Ťažká alkoholová hepatitída je najzávažnejšou formou alkoholovej choroby pečene spojená s vysokou mortalitou. V súčasnosti jedinou dostupnou liečbou sú kortikoidy (KS), no takmer u polovice pacientov táto liečba zlyháva. Preto je nevyhnutné hľadať alternatívne možnosti. Jednou z nich je aj FMT – fekálna mikrobiálna transplantácia. V intervale od 1/2018 do 3/2019 sme na našom HEGITO oddelení vykonali FMT u 8 pacientov s ťažkou alkoholovou hepatitídou, z toho 6 pacientov predstavovalo nonresponderov na KS, 1 pacient bol nevhodný na liečbu KS vzhľadom na nekontrolovanú infekciu a 1 pacient bol responder na KS, no liečba musela byť prerušená. Náš súbor tvorilo 5 mužov a 3 ženy, v priemernom veku 41 rokov, s priemerným MDF 75b a MELD skóre 28b. V prevažnej väčšine prípadov sme použili mrazené vzorky stolice od nepríbuzných darcov, v dávke 100 ml v priebehu 5 dní cestou gastrofibroskopie. Po 7 dňoch aplikácie FMT sme u pacientov sledovali zmeny zvolených parametrov ako celkový bilirubín, INR a MELD skóre. Takmer u všetkých pacientov bol prítomný pokles INR skoro na úrovni štatistickej signifikancie. Prežívanie u pacientov po FMT sme hodnotili v závislosti od času medzi vznikom ikteru a podaním FMT. Pacienti, ktorí dostali FMT do 30 dní od vzniku ikteru mali horšie prežívanie, ale zároveň mali aj horšie vstupné parametre, výsledok však nebol štatisticky významný. Význam FMT v liečbe SAH je horúcou témou, ktorá však vyžaduje preverenie v klinických štúdiách.
ÚVOD: umbilikálna hernia sa vyskytuje u 20% pacientov s cirhózou heparu komplikovanou ascitom. Brušná stena je v dôsledku často vysokého intraabdominálneho tlaku oslabená a predilekčne v oblasti umbilika dochádza k prietrži. Celosvetové doporučenia liečebného postupu nie sú jednotné. Riešením sa ponúka chirurgická hernioplastika spolu s FMODA (frekventná maloobjemová drenáž ascitu) za pomoci zavedenia katétra (CAPD) používaného pri peritoneálnej dialýze. Indikácia na operáciu záleží od viacerých faktorov, ale najzásadnejšie z chirurgického hľadiska sú veľkosť vaku hernie, bránka a kožný kryt. Analýza 75 pacientov v štúdii poukazuje na náročnosť pri plánovaní operácie, samotného výkonu ako aj pooperačný management pacienta. METODIKA: retrospektívna štúdia je postavená na databázach 2009-2015 (Slobodník I.) a 2015-2019 (register HEGITO), kontrolovaná prostredníctvom informačného systému CareCenter. Informácie boli získané v súlade s GDPR. CIEĽ : analýza dát klinického súboru pacientov za 10 rokov a porovnanie výsledkov s dostupnou literatúrou. SLEDOVANÉ PREMENNÉ: demografické údaje, etiológia cirhózy, Child-Pugh skóre, MELD skóre, indikácia na operáciu, operačný postup, chirurgické komplikácie, prežívanie pacientov.
Úvod: Akútnu pankreatitídu zahajuje nebakteriálny zápal na podklade intraacinárnej aktivácie pankreatických enzýmov s následným autodigestívnym efektom. Inflamácia vedie k lokálnej, ale aj systémovej zápalovej reakcii. Rozlíšenie ľahkej a ťažkej formy akútnej pankreatitídy má zásadný význam pre určenie prognózy ochorenia a voľbu terapeutického postupu. V tejto súvislosti je stále aktuálna otázka antibiotickej terapie. Preventívne podávanie ATB s cieľom zabrániť infekcii nekróz alebo vzniku abscesu nie je indikované. V počiatočných štádiách akútnej pankreatitídy je totiž prítomný iba zápal, nie infekcia. Baktérie sa dostávajú do buniek, až keď sa vyvinie CARS (compensatory anti-inflammative reponse syndrome), ktorého klinickou manifestáciou je SIRS. Jednoznačnou indikáciou podávania ATB sú infikované nekrózy. Podľa dostupných údajov je však približne tretina pacientov s akútnou pankreatitídou liečená ATB. Ciele práce: Cieľom štúdie bola indentifikácia markerov poukazujúcich na progresiu akútnej pankreatitídy s potrebou podávania ATB. Metóda: V retrospektívnej štúdii vlastného súboru pacientov s akútnou pankreatitídou boli sledovaním hodnoty leukocytov, C-reaktívneho proteínu, prokalcitonínu, amyláz a lipáz určené markery signalizujúce potenciálny efekt ATB. Záver: V našom súbore pacientov s akútnou pankreatitídou sa osvedčila aplikácia ATB pri hodnotách C-reaktívneho proteínu nad 150 mg/l.
Luminol sa vo veľkej miere používa pri forenznej analýze na zisťovanie stôp krvi. V rámci experimentálnych štúdií je bežne používaný na sledovanie zápalu in vivo. Naviac sa ukázalo, že pomocou luminolu je možné detegovať krv v stolici pri experimentálnom kolorektálnom karcinóme. Na zvieracích modeloch kolitídy sa na sledovanie progresie závažnosti ochorenia používa aj vizuálna detekcia fekálneho krvácania. Cieľom tejto štúdie bolo otestovať detekciu krvi pomocou luminolu na neinvazívne monitorovanie prítomnosti krvi v stolici pri experimentálnom modeli kolitídy. Kolitída bola indukovaná podávaním dextrán sulfátu sodného (3%) u dospelých myší C57 / BL6 počas 7 dní. Denne boli odoberané vzorky stolice od experimentálnych a kontrolných myší a následne bola pozorovaná luminiscencia pomocou systému IVIS® SpectumCT. Okrem toho sa testovala senzitivita testu pomocou roztoku krvi. Úspešnosť indukcie kolitídy bola potvrdená hnačkou, stratou telesnej hmotnosti a kratšou dĺžkou hrubého čreva na konci experimentu u experimentálnych myší v porovnaní s kontrolnou skupinou. Pomocou vizuálnej kontroly bola krv vo vzorkách stolice pozorovaná 6. deň, zatiaľ čo pozitívny luminiscenčný signál bol detegovaný už v 5. deň. Senzitivita testu bola stanovená na 0,5 µl krvi v 1 l roztoku. Výsledky našej štúdie ukázali, že detekcia krvi v stolici pomocou luminolu je ľahká, lacná a mohla by slúžiť na presnejšie neinvazívne sledovanie kolitídy u myší. To, či sa luminol môže použiť na kvantifikáciu krvi vo vzorkách stolice, si vyžaduje ďalšie experimenty. Táto práca bola podporená grantami VEGA 1/0204/17 a APVV-17-0505.
Posledné desaťročia črevný mikrobióm vystupuje do popredia v patogenéze iacerých ochorení. Fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT) je liečebná metóda, ktorá sa snaží napraviť narušený mikrobióm prenosom stolice od zdravých darcov chorým jedincom. Najviac klinických skúseností s FMT je pri liečbe recidivujúcich alebo refraktérnych klostrídiových infekcií. Niekoľko štúdií predpokladá, že FMT je účinná aj v liečbe aktívnej ulceróznej kolitídy (UC). Táto séria kazuistík prezentuje výsledky našich skúsenosti s FMT u 5 dospelých a 1 detského pacienta s UC a 1 pediatrického pacienta s Crohnovou chorobou (CD). 1 dospelý pacient neodpovedal na FMT, u 4 UC pacientov došlo ku klinickej remisii, 3 z toho dosiahli aj laboratórnu a 2 aj endoskopickú remisiu UC. Pediatrický UC pacient bol non responder na FMT, u pacienta s CD došlo ku klinickému zlepšeniu stavu. Efekt FMT bol u všetkých pacientov dočasný, trval 1 až 2 mesiace a následne došlo k relapsu ochorenia.
43 ročná pacientka s doteraz negatívnou anamnézou interných ochorení, obézna je prijatá na II. chirurgickú kliniku LFUK s anamnézou kolapsového stavu. Pri CT vyšetrení popisované akútne hemoperitoneum s krvácaním do DB. Pacientka urgentne idnikovaná k chirurgickej intervencii za účelom revízie DB. Vykonaná operácia s nálezom tumorózneho ložiska pečene v ľavom laloku s masívnym krvácaním a s realizovanou bisegemntektómiou II. a III.segmentu s drenážou DB, odoslaná vzorka na histologické vyšetrenie. Tumorózne ložisko veľkosti 15cm. Bezprostredne po operácii prechodne hospitalizovaná na OAIM. Histologickým vyšetrením popisovaný hepatocelulárny adenóm pečene.
Chirurgická trauma, fyzická inaktivita, hladovanie a psychická nepohoda predstavujú pre organizmus veľké stresové faktory, ktorým je vystavený pacient v perioperačnom období. Stresová odpoveď vznikajúca následkom chirurgickej traumy narúša homeostázu organizmu, dochádza k aktivácii katabolizmu a zvýšenej spotrebe kyslíka. Schopnosť odolávať perioperačnému stresu je determinovaná viacerými faktormi ako sú vek, stupeň závažnosti pridružených chronických chorôb a ich prípadná akútna dekompenzácia. Základným princípom ERAS (Enhanced recovery after surgery) je multidisciplinárny prístup k pacientovi s aplikáciou špeciálnych postupov zameraných na včasné zotavenie pacienta po operácii a návrat fyziologických funkcií. Pozitívny efekt ERAS na skrátenie dĺžky hospitalizácie a zníženie pooperačných komplikácií dokázali viaceré randomizované štúdie. Jednotlivé odporúčania sú podporené vysokým stupňom evidencie dôkazov a sú garantované Európskou spoločnosťou pre včasné zotavenie pacienta po operácii (ERAS society) a taktiež súčasťou odporúčaných postupov Európskej spoločnosti pre parenterálnu a enterálnu výživu (ESPEN). ERAS program zahŕňa v sebe 3 kľúčové obdobia a to predoperačné, obdobie samotnej operácie a pooperačné. Predoperačná fáza je zameraná na identifikáciu takzvaných ´´high risk´´ pacientov, ktorí vplyvom komorbidity a malígnej choroby majú limitovanú proteínovú rezervu a sú viacej náchylní na vznik pooperačných komplikácií. Pacienti, u ktorých vzniknú do 30 dní po operácii komplikácie, majú kratšie prežívanie. Pozitívny efekt s cieľom zlepšenia pooperačného výsledku u pacientov má aplikácia prehabilitácie v predoperačnej fáze prípravy. Prehabilitácia je proces, ktorého cieľom je zlepšenie funkčnej kapacity jednotlivca, čo ho robí odolnejším vo vyrovnávaní sa so stresovou situáciou akou je operácia. Multimodálna prehabilitácia je zameraná nielen na zlepšenie fyzickej kondície, ale aj ovplynenie ostatných rizikových faktorov, ktoré majú vplyv na pooperačný výsledok u pacienta. Ide o kompenzáciu chronických chorôb, optimalizáciu medikácie, hmotnosti a menežment malnutrície. Schopnosť adaptácie sa na fyzický stres a zachovanie fyziologickej rezervy sú základné komponenty prehabilitácie. Výživový stav pacientov plánovaných na resekciu pažeráka pre karcinóm je veľakrát nepriaznivo ovplyvnený následkom malígnej choroby, prebiehajúcej onkologickej liečby. Pacienti, ktorí vykazujú malnutríciu rôzneho stupňa závažnosti vykazujú aj vyššie riziko pooperačnej morbidity a mortality. Primárnym cieľom nutričnej podpory v predoperačnej príprave je skompenzovať deficit jednotlivých zložiek výživy, aby organizmus dokázal zvládnuť katabolické procesy nastupujúce v pooperačnom období. Výživa je dôležitá súčasť počas celého perioperačného obdobia, podstatná je jej kontinuita aj v skorom pooperačnom období a v procese rekonvalescencie. Minimálne invazívna a robotická chirurgia zaznamenala v posledných rokoch veľký rozmach a je zlatým štandardom vo veľkých chirurgických centrách. Je dokázané, že znižuje systémovú zápalovú odpoveď organizmu, čo by malo v kombinácii s pokrokmi v anestézii a perioperačnej intenzívnej starostlivosti taktiež priaznivo ovplyvniť pooperačný výsledok u pacienta. Peroperačné obdobie je zamerané na dodržanie odporúčaných anestéziologických postupov ako sú prevencia hypotermie, používanie anestetík s krátkym eliminačným polčasom, menežment vedenia jednopľúcnej ventilácie a včasnej extubácie pacienta po operácii. Pooperačné obdobie sa sústreďuje na včasnú mobilizáciu pacienta, kvalitnú opiáty šetriacu analgéziu a intenzívnu nutričnú podporu. Dôležitú úlohu v rámci ERAS koncepcie má aj participácia pacienta počas celého procesu liečby. Cieľom panelovej diskusie k téme ERAS konceptu bude bližšie analyzovať možnosti implementácie odporúčaných postupov hlavne v rámci multimodálnej prehabilitácie a menežmentu výživy po prepustení pacienta do ambulantnej starostlivosti
Úvod: V súčasnosti je zaznamenaný kumulatívny nárast počtu príjemcov pečeňových transplantátov v dospelej aj pediatrickej populácii. Očkovanie má viac dôležitých úloh: prevenciu infekcií, prevenciu infekcií s infaustným priebehom, prevenciu a zabránenie rejekcie transplantovaného orgánu. Ciele: A.) Zistiť preočkovanosť u pacientov po OLTx TC Banská Bystrica B.) Zistiť preočkovanosť a efektivitu očkovania proti HBV Metodika: Retrospektívna štúdia miery imunizácie u všetkých transplantovaných pacientov TC Banská Bystrica v sledovanom intervale 27.5.2008-1.1.2018. Dokumentácia o očkovaní bola zisťovaná z dokumentácie transplantačného centra, od transplantovaných pacientov a ich všeobecných lekárov pre dospelých. Zohľadňovali sa A.) základné očkovania (povinné plošné očkovania podľa národných odporúčaní krajiny): BCG, diftéria, tetanus, pertussis, poliomyelitída, osýpky, mumps, rubeola, B.) odporúčané predtransplantačné očkovania podľa protokolu IKEM Praha 2008 (VHB, VHA, HIB, Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, Neisseria meningitidis). Miera imunizácie bola porovnaná s odporúčaniami CDC. (navyše chrípka, VZV, HPV, rotavírusy u detských kontaktov). Sledovaný interval: Retrospektívna analýza údajov pacientov transplantovaných v TC Banská Bystrica v 27.5.2008- 1.1.2018.Vstupné kritériá: Realizovaná OLTx v sledovanom intervale 27.5.2008-1.1.2018. Vylučovacie kritériá: žiadne Výsledky: Retrospektívnou štúdiou v sledovanom intervale sme analyzovali predtransplantačnú preočkovanosť populácie pacientov s transplantáciou pečene. Celkový počet realizovaných transplantácií OLTx bol n=197 (100%), počet odtransplantovaných pacientov bol n=193 (97,9%). 4 pacienti (2%) boli retransplantovaní. Pacienti boli transplantovaní vo veku 15-67rokov. Zastúpenie mužov bolo n=111 (57,5%), zastúpenie žien bolo n=81(42,5%). Iniciácia odporúčanej vakcinácie bola realizovaná u 92 pacientov (47,7%), 62 pacientov (32,1%) odporúčanú vakcináciu nezačalo, 39 pacientov (20,2%) nemalo dostatočnú vakcinačnú dokumentáciu. Výskyt hepatitídy B de novo bol zaznamenaný u 5 pacientov (2,5%), z toho u 1 pacientky (0,5%) s kompletnou vakcinačnou schémou, v dostatočnom časovom intervale pred transplantáciou a s dostatočnými hladinami postvakcinačných protilátok pred aj po transplantácii. K spontánnemu poklesu anti HBs IgG protilátok došlo 29 mesiacov po OLTx. Záver: Pacienti, ktorí vstupujú do transplantačného programu by mali byť pripravení na ochranu pred potencionálnymi očkovaním preventabilnými chorobami. Kandidáti na transplantáciu by mali absolvovať základné a odporúčané očkovania, najlepšie v čase stabilizovanej chronickej pečeňovej choroby ACLD ešte pred transplantáciou. Úskalia sú v neskorej iniciácii očkovania, nedostatočnej informovanosti všeobecných lekárov, odmietaním očkovania v populácii pacientov, zabezpečení vakcín. Po zaradení do transplantačného programu nezostáva dostatočný časový priestor na realizáciu kompletnej vakcinačnej schémy a efektivita vakcinácie klesá s pokročilosťou terminálnej choroby. Štúdie dokumentujú deficity očkovania u pacientov s transplantáciu SOT a na imunosupresívnej liečbe. Zatiaľ je vakcinácia suboptimálna.
Črevná mikroflóra sa správa v ľudskom tele ako samostatný orgán, ktorý ovplyvňuje metabolizmus, výživu a imunitný systém hostiteľa. Narušením rovnováhy medzi hostiteľom a črevnou mikroflórou vzniká široké spektrum ochorení. Fekálna mikrobiálna terapia (FMT) je liečebná metóda, ktorej cieľom je napraviť narušenú symbiózu prenosom stolice od zdravých darcov chorým jedincom. Metaanalýzou 4 randomizovaných placebom kontrolovaných štúdií bolo preukázané, že FMT navodzuje klinickú remisiu u aktívnej ulceróznej kolitídy (UC) u 28 % a klinickú odpoveď až u 50 % pacientov. Kazuistika je o 42 ročnom pacientovi s kortikodependentnou formou UC z nášho IBD centra, u ktorého sme realizovali FMT po prvýkrát. FMT sme podávali v týždňových intervaloch kolonoskopicky celkovo 3-krát, donormi boli 2 zdravé dcéry pacienta. U pacienta sme zaznamenali klinickú odpoveď a pokles fekálneho kalprotektínu na obdobie 1 mesiaca od realizácie FMT, následne však opätovne došlo k relapsu UC.
Úvod: POEM (perorálna endoskopická myotómia pažeráka) je endoskopická terapeutická metóda na liečbu achalázie pažeráka. Termické poškodenie sliznice pažeráka je pri POEM-e počas tunelizácie submukózy relatívne časté a môže sa podieľať na vzniku závažných komplikácií. Ciele: Vyhodnotenie výskytu komplikácií po POEM-e (febrility, krvácanie) v skupinách pacientov s endoskopickými známkami termického poškodenia sliznice pažeráka a bez nich. Metodika: Do štúdie sme zaradili 109 pacientov. Všetci podstúpili POEM od marca 2015 do septembra 2018 štandardnou metódou, tak ako ju popísal Inoue. U pacientov sme sledovali prítomnosť termického poškodenia sliznice pažeráka bezprostredne po výkone (belavé ložiská sliznice, buly) a prítomnosť pooperačných komplikácií- febrilít, krvácania a ich korelátu v endoskopickom a CT obraze (endoskopia – vredy pažeráka, CT- zápalová reakcia medistina a pleury). Výsledky: U 109 pacientov (57 mužov / 52 žien) vo veku 12-80 rokov sme vykonali POEM (POEM anterior u 93 pacientov, POEM posterior u 16 pacientov). Termické poškodenie sliznice nad tunelom sme pozorovali u 20 pacientov (18%). Všetci pacienti mali RTG kontrastné vyšetrenie 24 hodín po výkone bez známok perforácie pažeráka. U dvoch pacientov došlo 48 hodín po výkone k febrilitám s CT nálezom zápalovej reakcie mediastina a pleurálnej reakcie s fluidothoraxom vpravo. Endoskopicky mali obaja pacienti veľké ulcerácie nad Z líniou pažeráka. U troch pacientov s termickým poškodením sliznice sme zaznamenali krvácanie z vredov pažeráka 8-13 dní po výkone.U 89 pacientov bez endoskopických známok termického poškodenia pažeráka sa krvácanie po POEM-e nevyskytlo. V jednom prípade sme zaznamenali febrility pri kanylovej sepse. Záver: POEM je bezpečná a efektívna endoskopická terapeutická metóda liečby achalázie. Termické poškodenie sliznice pažeráka počas výkonu zvyšuje riziko pooperačných komplikácií.
Objective: We evaluated response to UST in a cohort of complicated patients and its association with trough levels (TLs). Methods: Data from consecutive patients who failed on at least one biologic were included. Disease activity was assessed by PGA from 0 (remission) to 3 (severe) at week 0 and every 8 weeks. At week 24, patients were considered as complete responders (CR) with PGA drop of at least 2 points, partial responders (PR) with drop of 1 point or no responders (NR) with 0 or negative decrease in PGA. CRP, FC and UST TLs were measured at every visit. Results: 29 CD patients with mean age of 35.9 years were included. Mean disease duration was 15.2 years. Proximal disease was present in 24.1% of patients and the same proportion suffered from perianal disease. At baseline, 20.7% of patients had severe disease activity, 62.1% had moderate and 17.2% mild or no current disease activity. Severe activity was present in 10.7% of patients, 50% had moderate and 39.3% mild or no activity at week 8. At week 24 the proportions were 8.7%, 47.8% and 43.5%, respectively, however, there was no decrease in mean CRP and FC between the two timepoints (CRP 11.2±15.5 mg/L vs. 12.6±16.5 mg/L, p=0.8838; FC 1724±1718 μg/g vs. 1611±1830 μg/g, p=0.9277). Patients with moderate to severe disease activity had significantly lower UST TLs at both week 8 and 24 (12.9±10.1 μg/mL vs. 23.2±11.8 μg/mL, p=0.0090 at week 8 and 3.9±1.9 μg/mL vs. 7.1±3.8 μg/mL, p=0.0351 at week 24). 52% of patients experienced at least PR according to PGA decrease between baseline and week 24, while 48% didn’t respond. There was no difference in UST TLs at week 8 between patients who did and didn’t respond at week 24, however responders had significantly higher week 24 UST TLs (7.5±3.7 μg/mL vs. 3.8±1.9 μg/mL, p=0.0145). Conclusion: Despite no decrease in inflammatory markers, over 50% of refractory CD Patients experienced clinical benefit from UST after 24 weeks which was associated with higher UST serum levels.
Ťažká alkoholová hepatitída (SAH) je jednou z najzávažnejších foriem alkoholovej choroby pečene (ALD) spojená s vysokou mortalitou, a to predovšetkým u pacientov nevhodných na liečbu kortikoidmi (KS) alebo non – respondermi na liečbu KS hodnotenými podľa Lille model. Nanešťastie počet týchto pacientov narastá a alternatívna liečba chýba. V poslednej dobe si získava pozornosť ako možná efektívna metóda fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT). V našej kazuistike rozoberáme prípad mladej ženy s ťažkou alkoholovou hepatitídou, neodpovedajúcou na liečbu KS, s vysokým rizikom krátkodobej mortality. Prvýkrát na našom pracovisku sme použili FMT z tejto indikácie, ktorá sa ukazuje ako prijateľná a realizovateľná metóda, s možným vplyvom na prognózu.
Fajčenie je známy rizikový faktor Crohnovej (CD) a protektívnym faktorom ulceróznej kolitídy (UC). Patomechanizmus pôsobenia fajčenia nie je presne známy. Cieľom našej štúdie bolo analyzovať vplyv fajčenia na expresiu mRNA zápalových, regulačných a protizápalových cytokínov, rovnako aj chemokínov a ich receptorov v sliznici čreva u pacientov s CD a UC. Realizovali sme prierezovú štúdiu. Súbor pacientov tvorilo 87 pacientov ms CD a UC, sledovaných v IBD centre V. Internej kliniky LFUK a UNB. U každého pacienta sme zaznamenali demografické dáta, vrátane fajčenia. Počas kolonoskopického vyšetrenia, sme odobrali bioptické vzorky zo zápalenej a nezapálenej časti čreva-sigma, u pacientov s CD aj z oblasti terminalného ilea. Z biotpických vzoriek sme izolovali mRNA a stanovili kvantitu mRNA počtom PCR cyklov. Porovnali sme hladiny mRNA cytokínov u fajčiarov a nefajčiarov s CD a rovnako u pacientov s UC. Fajčiari s Crohnovou chorobou mali signifikantne vyššiu expresiu cytokínu TNFa (p=0,003) v zapálenej sliznici sigmy v porovnaní s nefajčiarmi. U fajčiarov s ulceróznou kolitídou sme zistili signifikantne vyššiu expresiu protizápalového cytokínu IL10 (p=0,022) v nezápalenej sliznici sigmy, rovnako fajčiari mali vyššie mRNA expresie cytokínov TLR2(p=0,024) a CCR1(p=0,049) v nezapálenej sliznici sigmy. Naše výsledky ukazujú, že fajčenie má pozitívny vplyv na vznik a priebeh ochorenia ulceróznej kolitídy, práve stimuláciou protizápalového cytokínu IL 10. Naopak u fajčiarov s Crohnovou chorobou sú vyššie hladiny prozápalového cytokínu TNF a, čo súvisí s ťažším priebehom ochorenia a horšou odpoveďou na liečbu.
Úvod. Extracelulárna DNA (ecDNA) predstavuje DNA nachádzajúcu sa mimo buniek a podľa pôvodu sa delí na jadrovú (ncDNA), mitochondriálnu (mtDNA) a bakteriálnu (bacDNA). Doteraz však nebolo jednoznačne potvrdené, či ecDNA stúpa následkom zápalu alebo zápal vzniká ako dôsledok stúpajúcej ecDNA. Naším cieľom bolo stanoviť dynamiku koncentrácie ecDNA počas animálneho modelu ulceróznej kolitídy. Metodika. V experimente bolo použitých 48 myší kmeňa C57BL/6. Kolitída bola vyvolaná orálnym podaním 3% roztoku dextrán sulfátu sodného (DSS). Myši boli rozdelené do 4 skupín podľa počtu dní, kedy im bol podávaný DSS (0, 3, 5 alebo 7 dní). Na konci experimentu bola zmeraná koncentrácia celkovej ecDNA v plazme a explantoch z hrubého čreva. Výsledky. Koncentrácia celkovej ecDNA stúpala signifikantne so závažnosťou choroby. Celková ecDNA v explantoch bola najvyššia v skupine DSS 3, avšak nesignifikantne. Koncentrácia ncDNA v plazme bola najvyššia pri DSS 3 a najnižšia pri DSS 5. Koncentrácia mtDNA v plazme bola vo všetkých testovaných skupinách nižšia oproti kontrole. NcDNA v explantoch bola najvyššia pri DSS 3. MtDNA v explantoch nadobudla najvyššie hodnoty rovnako pri DSS 3 a ukázal sa klesajúci charakter naprieč testovanými skupinami. Diskusia a záver. Z našich výsledkov vyplýva, že spolu s progresiou kolitídy signifikantne stúpa koncentrácia celkovej ecDNA v plazme myší. Koncentrácia mtDNA v plazme počas kolitídy má klesajúci trend, avšak množstvo ncDNA sa veľmi nemenilo. Koncentrácia celkovej ecDNA v explantoch sa v rámci skupín nemenila. Aj mtDNA aj ncDNA v explantoch má od 3.dňa klesajúci trend, v prípade mtDNA signifikantne. V niektorých prípadoch bola štatistická analýza ovplyvnená vysokou variabilitou dát. Tieto výsledky by mohli v budúcnosti potenciálne slúžiť na vývoj nových postupov v terapii zápalových črevných ochorení, ktorých cieľom by bolo zníženie koncentrácie ecDNA v plazme.
Patogenéza zápalových chorôb gastrointestinálneho traktu (GIT) ako ulcerózna kolitída alebo Crohnová choroba, nie je presne známa. Doterajšie poznatky naznačujú určité spojenie extracelulárnej DNA so vznikom, prípadne progresiou choroby, nakoľko po bunkovej smrti dokáže pôsobiť proinflamačne. Deoxyribonukleázy (DNázy) štiepia fosfodiesterové väzby DNA. Exogénne DNázy ukazujú v animálnych modeloch protizápalové účinky avšak, endogénna aktivita DNáz nie je zatiaľ známa. Cieľom tejto práce bolo popísať DNázovú aktivitu v jednotlivých tkanivách a príslušných intraluminálnych obsahoch GITu zdravých laboratórnych myší a sledovať zmenu po exogénne dodanej DNázy. Na experiment bolo použitých 20 zdravých dospelých myší outbredného CD1 kmeňa (10 samíc,10 samcov). Endogénna DNázová aktivita v homogenátoch tkanív a príslušných obsahoch a vplyv homogenátov na aktivitu exogénnej DNázy boli analyzované pomocou fluorescenčnej platničkovej metódy. Endogénna DNázová aktivita klesá distálnym smerom aj v tkanivách aj v príslušných obsahoch a najnižšia bola zaznamenaná predovšetkým v hrubom čreve. Príčinu nízkej DNázovej aktivity sme skúmali pridaním rovnakého množstva exogénnej DNázy do homogenátov tkanív a obsahov. Výsledky naznačujú prítomnosť faktora v tkanive aj obsahu čreva, ktorý inhibuje aktivitu exogénne dodanej DNázy. V prípade tkaniva hrubého čreva bola výrazná inhibícia DNázy v jeho proximálnej časti, avšak v intraluminálnom obsahu bola kontinuálna v celom hrubom čreve. Medzipohlavné rozdiely neboli pozorované. V našej štúdií sme ako prví ukázali aktivitu enzýmu DNázy v jednotlivých tkanivách GITu u zdravých myší a poukázali sme na možnosti terapeutického využitia DNázy pri zápalových chorobách GITu. Mechanizmy inhibície DNázovej aktivity nie sú zatiaľ známe. Presnejšie stanovenie DNázovej aktivity v jednotlivých úsekoch by mohlo v budúcnosti pomôcť pri optimalizácií prípravy cielených lokálnych terapeutík založených na DNázach pri ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba.
Úvod: Inzulinómy patria medzi zriedkavé neuroendokrinné nádory. Klinicky sa tieto nádory prejavujú epizódami hypoglykémie. Klasicky sa tieto príznaky označujú ako tzv. Whiplova triáda a zahŕňajú príznaky hypoglykémie, nízku glykémiu a odoznenie týchto ťažkostí po podaní glukózy. Rozpoznanie klinickej symptomatológie hypoglykémií je zásadne pre skorú diagnostiku a liečbu. V našej práci sme sa rozhodli zamerať na klinické prejavy hypoglykémie. Metodika: Do súboru boli zaradení všetci pacienti s klinicky diagnostikovaným inzulinómom. Restrospektívnou analýzou boli získané dáta o klinických prejavoch, trvaní ochorenia, času do stanovenia správnej diagnózy a o nesprávne stanovených diagnózach. Výsledky: Do súboru bolo zaradených celkovo 20 pacientov (12 žien a 8 mužov) s klinicky potvrdením inzulinómom hospitalizovaných od roku 1996 do roku 2018 na Internej klinike gastroenterologickej. Priemerný čas diagnostiky bol 14,7 mesiacov (od 0 dní do 6 rokov). 7 pacientov bolo zle diagnostikovaných na nesprávnu diagnózu. Najčastejším klinickými príznakmi bola únava, zvýšená chuť do jedla, strata vedomia, poruchy pamäte, poruchy správania a myslenia. Diskusia: V súbore našich pacientov prevažovali ženy v pomere 3:2,vekový priemer bol 49,1 roka, čo koreluje s údajmi popisovanými vo svetovej literatúre. Najčastejšie popisované klinické symptómy hypoglykémie sú neuroglykopenické a adrenergné príznaky, avšak v našom súbore to boli vzostupne únava, prírastok na váhe, strata vedomia, poruchy pamäte. Najčastejšie nesprávne stanovenými diagnózami sú epilepsia, rôzne psychiatrické ochorenia, ischemická cievna mozgová príhoda. V našom súbore bola najčastejšou zle stanovenou diagnózou TIA. Záver: Diagnostika inzulinómu je stále aktuálnou problematikou. Dlhý čas do stanovenia diagnózy a nesprávne stanovená diagnóza pri nerozpoznanej hypoglykémií sú hlavnými problémami vyplývajúcimi z dát získaných v našej práci.
ÚVOD: Cholelitiáza sa u pacientov s Crohnovou chorobou (CD) vyskytuje častejšie ako v zdravej populácii. Príčina tohto rozdielu nebola uspokojivo vysvetlená a nie sú ani presne známe jej rizikové faktory (RF). Prevalencia cholelitiázy u IBD pacientov na Slovensku nebola doteraz preskúmaná. CIEĽ: Cieľom bolo stanoviť prevalenciu cholelitiázy u CD pacientov, porovnať prevalenciu s kontrolnou skupinou a zanalyzovať RF vzniku cholelitiázy. METÓDY: Štúdia bola monocentrická retrospektívna typu case-control a prebiehala v IBD centre V. internej kliniky LF UK a UNB. Zaradení boli CD pacienti, ktorí absolvovali ultrasonografiu brucha od 01/2007 do 01/2018 prístrojom Aloka. Kontrolnú skupinu tvorili non-IBD pacienti s dyspepsiou spárovaní v pomere 1:1 na základe veku a pohlavia. Štatistická analýza bola realizovaná v SPPS. VÝSLEDKY: Do štúdie bolo zaradených 238 CD pacientov a 238 kontrol. Prevalencia cholelitiázy u CD bola 12,6 % a u kontrol 9,2 % (RR 1,36, p = 0,24). RF asociované s cholelitiázou v univariačnej analýze boli vek pacienta, vek pri stanovení CD, trvanie CD, počet črevných resekcií, dĺžka zresekovaného ilea, počet kortikoidných kúr, hospitalizácií a parenterálnych výživ. V multivariačnej analýze nezávislé RF vzniku cholelitiázy u CD boli vek (OR 1,077, 95 % CI 1,043 – 1,112, p < 0,001) a počet parenterálnych výživ (OR 1,812, 95 % CI 1,131 – 2,903, p = 0,013). ZÁVER: Prevalencia cholelitiázy v našom súbore CD pacientov dosiahla 12,6 %, čo bolo numericky, nie štatisticky signifikantne, vyššie ako v kontrolnej skupine. Identifikovali sme 2 nezávislé RF holelitiázy u CD pacientov – vek a počet parenterálnych výživ.
Objectives: Early diagnosis of chronic pancreatitis (CP) would be important in order to stop the disease progression in time. Unfortunately, neither definitions nor biomarkers of early CP are available. It has been reported that acute recurrent pancreatitis (ARP) can lead to CP, therefore, the number of previous attacks or ARP-associated parameters may be suitable for characterizing early CP. The main aim of this study is to identify biomarkers which are significantly different in acute pancreatitis (AP), ARP, and CP. Another aim is to understand the modifying effect of the number of acute episodes which could be considered as early CP. Methods: The Hungarian Pancreatic Study group has built up a prospective register of subjects with AP. In the last six years, precise clinical data were collected from 1435 patients. In this study, data on the number of ep. Results: In our cohort, 983 (74.75%), 270 (20.53%), 62 (4.72%) patients had a single episode of AP, ARP, and CP, respectively. In the ARP group, 173 patients (64.07%) had 2 episodes, 43 (15.93%) had 3 episodes, 24 (8.89%) had 4 episodes, and 30 (11.11%) had 5 or more episodes. Thirteen biomarkers were significantly different in the first attack of AP and CP. The significant difference between AP and CP disappeared after the second episode of AP concerning 8 biomarkers (gender, age, biliary etiology, alcohol consumption, pseudocyst development, gammaGT, amylase, and red blood cell count), as did after the third episode concerning 3 biomarkers (biliary etiology, body mass index, ASAT) as did after the fourth and fifth episodes concerning 2 biomarkers (ALAT and smoking). As an average, the significant differences between AP and CP disappeared from 2.63 attacks. The average number of acute episodes of patients with pre-existing morphological alterations of the pancreas (CP group) was 4.77. Conclusion: A definition of early CP may be 3 or more previous attacks of AP without chronic morphological alterations in the pancreas.
Úvod: TRPM8 receptor je citlivý na chlad a mentol. Usudzuje sa, že zosilňuje aj nociceptívne senzorické signály. Zvieracie štúdie ukázali, že C-vlákna inervujúce pažerák exprimujú TRPM8. V našej štúdii sme tento poznatok overovali u ľudí. Metódy: Vyslovili sme hypotézu, že infúzia L-mentolu – aktivátora TRPM8 do pažeráka indukuje pocity chladu u zdravých dobrovoľníkov a tento pocit je zvýraznený u pacientov s chronickou pyrózou. Transnazálnou hadičkou s vyústením v úrovni 5 cm nad dolným pažerákovým zvieračom sme do pažeráka rýchlosťou 8ml/min. infundovali roztok L-mentolu (3mM), alebo kyseliny (roztok HCl, pH=1). Intenzitu vnemov sme zaznamenávali na vizuálnej analógovej škále (VAS, rozsah 0-10). Zaznamenali sme aj kvalitu vnemov. Zaradili sme 12 zdravých dobrovoľníkov a 27 pacientov s chronickou pyrózou (pálenie za hrudnou kosťou aspoň počas 1 dňa za uplynulý týždeň). Každý účastník podstúpil 1 infúziu. Výsledky: Infúzia L-mentolu do pažeráka vyvolala pocity chladu za sternom u 11 z 12 zdravých dobrovoľníkov. Symptómy boli mierne, plne sa rozvinuli už počas 10 min. infúzie. VAS skóre u zdravých dobrovoľníkov v 20. minúte bolo 1.9±0.3 (N=12). U 11 z 12 pacientov s chronickou pyrózou infúzia L-mentolu do pažeráka indukovala typickú pyrózu. Jej intenzita rástla počas celého trvania infúzie a VAS skóre na konci infúzie (v 20. min.) bolo 6.0±0.7 (N=12, p<0.01 v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi). V osobitnej skupine pacientov s chronickou pyrózou (N=12) bolo VAS skóre v 10 min. infúzie kyseliny 7.1±0.8. Intenzita pyrózy evokovaná L-mentolom je porovnateľná s intenzitou vyvolanou infúziou kyseliny. Záver: Vnemy chladu vyvolané infúziou mentolu u zdravých dobrovoľníkov naznačujú expresiu TRPM8 na pažerákových senzorických nervoch.Intenzívne pálenie záhy vyvolané mentolom u pacientov s chronickou pyrózou naznačuje, že TRPM8 na pažerákových C-vláknach má úlohu aj v zosilňovaní viscerálnych bolestivých vnemov. Podporil BioMed Martin [ITMS 26220220187].
Úvod: Krehkosť (frailty) u pacientov s cirhózou pečene signifikantne zhoršuje mortalitu. Liver Frailty Index (LFI), jednoduchý test k diagnostike krehkosti, bol doteraz použitý iba u ambulantných pacientov, aktívnych čakateľov na LTx. Cieľ: Zistiť prevalenciu krehkosti a prognostický význam LFI u hospitalizovaných pacientov s dekompenzovanou cirhózou (dACLD). Metódy: Prospektívna štúdia. Interval FH7: jún 2017 – február 2018. Vstupné kritériá: hospitalizácia na HEGITO, informovaný súhlas. Vylučovacie kritéria: malignita okrem HCC v Milánskych kritériách, odvolanie súhlasu. Krehkosť bola meraná prostredníctvom LFI. Výsledná hodnota LFI rozdelila pacientov do 3skupín: LFI <3,2 = mocný [robust], LFI > 4,5 = krehký [frail]; LFI = 3.21-4,49 = takmer krehký [pre-frail]. Pacienti sledovaní min. 90 dní od zaradenia, ukončenie sledovania – dňom úmrtia, alebo LTx. Celková mortalita vyhodnotená použitím Cox-modelu. Výsledky: Zaradených 200 pacientov, medián veku- 57.8, ženy 35%. Etiológia ACLD: ALD/NASH/infekčné hepatitídy/ autoimunitné syndrómy 142/29/17/14 pacientov (75%/15%/9%/7%). Medián MELD 16 (7-40). Medián dĺžky hospitalizácie – 5 dní. Pri príjme na hospitalizáciu -medián LFI 4.42 (2-6.51). 88 pacientov (44%) klasifikovaní ako krehkí, 105 pacientov (53%) takmer-krehkí a 6 pacientov (3%) mocní. Hospitalizačná mortalita krehkých pacientov – 16%, skoro-krehkých 1% a mocných 0% (p<0.001). 90-dňová mortalita u jednotlivých skupín činila 31%, 8% a 0%, (p<0.001). V univariantnej analýze bol LFI asociovaný s hospitalizačnou mortalitou (OR=4.72, 95% CI 2.49-8.95; p<0.0001), aj celkovou mortalitou (OR=3.24, 95% CI 2.26-4.65; p=0<0.0001). Cox proportional hazard model identifikoval 2 nezávislé prediktory celkovej mortality MELD (OR=1.18 95% CI 1.12-1.24, p<0.0001), a LFI (OR=2.57, 95% CI 1.74-3.80, p<0.0001). Záver: Syndróm krehkosti meraný pomocou LFI predikuje úmrtnosť aj u hospitalizovaných pacientov s dACLD, nezávisle na MELD.
ÚVOD: Chirurgická liečba nešpecifických zápalových ochorení čriev (IBD) je veľmi špecifická a náročná na erudíciu aj skúsenosti. Je dôležité mať prehľad, ktoré pracoviská sa cielene IBD chirurgii venujú. Pracovná skupina pre IBD Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti rozoslala dotazník ohľadne rozsahu poskytovanej špecializovanej IBD chirurgickej liečby. Na základe odpovedí sme vytvorili prehľad chirurgických pracovísk, ktoré sa v jednotlivých regiónoch liečbe IBD cielene venujú a aké zákroky ponúkajú. Osobitný dôraz sa kládol na minimálne invazívnu chirurgiu a proktochirurgiu. Prieskum sa realizoval po druhýkrát. METÓDY: Dotazník pozostával z 18 otázok zoradených do troch sekcií: laparotómia, laparoskopia a proktochirurgia. Ak respodent odpovedal na otázku áno, uviedol v podotázke počet operačných zákrokov, ktoré sa na jeho pracovisku vykonali pomocou danej operačnej techniky za minulý rok (tj v roku 2017). Ďalšie otázky boli v akej anestéze sa zvyknú na danom pracovisku vykonávať menšie proktochirurgické zákroky, či sa hospitalizuje pacient na menšie proktochirurgické zákroky a ak áno, aká je obvyklá doba hospitalizácie. VÝSLEDKY A ZÁVER: Spolu sme oslovili 46 chirurgických kliník a oddelení na celom Slovensku. Na našu výzvu odpovedalo 20 pracovísk. Najviac výkonov celkovo za posledný rok z oblasti IBD chirurgie vykonali pracoviská Chirurgické oddelenie Nemocnica sv. Michala (112), Chirurgická klinika FN Nitra (104), Klinika chirurgickej onkológie NOÚ a SZU (70), Chirurgická klinika LF UPJŠ Nemocnica Košice-Šaca (47) a I. chirurgická klinika LF UPJŠ Košice (45). Výsledky z dotazníka sú podkladom webovej stránky www.ibdchirurgia.sk, umožňujú návštevníkovi získať prehľad o IBD chirurgii na Slovensku a tiež pomôžu pacientom nájsť pracovisko v blízkosti ich bydliska, ktoré má s liečbou skúsenosti a zlepšiť tak výsledky operačnej liečby.
Kvalita života závislá od zdravia (HRQoL) je dôležitým ukazovateľom vnímania choroby zo strany pacienta. IBD dotazník je široko používaný na hodnotenie HRQoL u pacientov s nešpecifickým zápalovým ochorením čreva. Tento dotazník bol akceptovaný a validovaný v niekoľkých jazykoch. Cieľom našej štúdie bolo využiť metódy a kritériá, ktoré boli už použité v niekoľkých adaptačných štúdiách na posúdenie platnosti a spoľahlivosti prevzatého IBD dotazníka. Do tejto prierezovej štúdie sme zahrnuli 104 konzekutívnych pacientov s ulceróznou kolitídou a Crohnovou chorobou (UC a CD). Každý pacient vyplnil 3 dotazníky sIBDQ, SF-36, HBI (u CD) a Mayo skóre (u UC). Pomocou zís-kaných dát sme zhodnotili spoľahlivosť, akceptáciu, validitu a presnosť jazyka v slovenskej verzii sIBDQ. Na odhad vnútornej konzistencie jednotlivých oblastí (subškál) dotazníka boli vypočítané hodnoty Cronbachovej alfy. Cronbach-alfa koeficient bol vysoký u pacientov s ulceróznou kolitídou ako aj u pacientov s Crohnovou chorobou. sIBDQ tiež koreloval s SF-36, HBI a Mayo. sIBDQ bol senzitívny na klinické zmeny u ulceróznej kolitídy ako aj Crohnovej choroby, bez ohľadu na to, či boli pacienti v remisii alebo relapse ochorenia. Záverom možno konštatovať, že slovenská verzia sIBDQ je validovaný, spoľahlivý a citlivý nástroj na meranie kvality života pacientov s ulceróznou kolitídou a Crohnovou chorobou a zaznamenáva zmeny klinického stavu počas ochorenia.
Úvod: globus ako symptóm môže byť spojený s pažerákovou refluxovou chorobou/laryngofaryngálnym refluxom (LPR). K jeho rozvoju môže prispievať viscerálna hypersenzitivita a/alebo zmena funkčného stavu aferentných nervových zakončení v pažeráku/hypofaryngu v dôsledku refluxu. Vyslovili sme hypotézu, že medzi pacientami so symptómami LPR a s globom v porovnaní s pacientami so symptómami LPR a bez globu sú rozdiely v refluxnej záťaži v pažeráku/hypofaryngu. Ciele a metódy: zaradili sme pacientov s LPR, ktorí mali pozitívny reflux symptom index (RSI>13) a aspoň 1 LPR epizódu podľa dvojkanálovej pH metrie s impedanciou. Pacienti boli aspoň 30 dní bez PPI. Zisťovali sme počet LPR epizód s poklesom pH v proximálnom pH senzore pod 5,5 resp. pod 5. Pre tieto pH sme určili expozičný čas, ktorý sme vypočítali ako celkový čas poklesu pH pod tieto hodnoty za všetky LPR epizódy. Podľa otázky v dotazníku RSI (pocit cudzieho telesa v krku) sme pacientov rozdelili na skupiny – globus pozitívni (miera ťažkostí 4-5) a globus negatívni (0-1). Výsledky: zhodnotili sme 19 pacientov. Počet globus pozitívnych a globus negatívnych pacientov bol 11 a 8. Odhliadnuc od otázky o globe, skupiny sa v RSI nelíšili (25±2 vs. 21±2, p=NS). Podľa pH v distálnom pažeráku sme nezistili rozdiely v expozičnom čase kyseline (2.2±0.5% vs. 3.9±1.1%, p=NS). Podľa údajov z proximálneho senzora, medzi skupinami sa neukázal rozdiel v počte refluxov s poklesom pH<5,5 (5[2.5-6.5] vs. 3.5[1.8-6.3], p=NS), ani v expozičnom čase v hypofaryngu pre pH<5,5 (45±14s vs. 88±42s, p=NS). Rozdiely sme nezistili ani pri analýze počtu LPR s poklesom pH<5 (1[0-2] vs. 1[1-1], p=NS), ani pri analýze expozičného času pH<5(16±6s vs. 42±36s, p=NS). Záver: medzi študovanými skupinami sme nezistili signifikantné rozdiely medzi refluxnou záťažou v distálnom pažeráku/hypofaryngu. Usudzujeme preto, že iné faktory, ako napr. viscerálna hypersenzitivita môžu zohrávať úlohu v rozvoji globu, a to aj u pacientov s objektívne stanoveným LPR.
Zlyhanie funkcie tenkého čreva z dôvodu extenzívnej resekcie má závažný medicínsky a psychosociálny dopad na pacienta. Dôvody krátkého reziduálneho zvyšku čreva sú najčastejšie masívne zrasty v dutine brušnej, Crohnova choroba tenkého čreva a ischemická choroba čriev. Najčastejším symptómom sú hnačky, chudnutie a alterácia psychického stavu. V terapii je nutný komplexný multidisciplinárny prístup so zabezpečením odborného manažmentu včasného štádia syndrómu krátkeho čreva s cieľom maximálne podporiť intestinálnu adaptáciu. V druhom období je rozhodujúca stabilizácia hnačiek a vytvorenie stratégie nutričnej podpory ušité na mieru pacienta. V prednáške autori uvádzajú vlastné skúsenosti s pacientmi zaradenými do programu, komplikácie a úskalia v súvislosti s dlhodobou domácou parenterálnou výživou.
Syndróm bakteriálneho prerastania (SIBO) označuje súbor klinických prejavov u pacientov s bakteriálnym prerastaním kolonickej flóry v tenkom čreve. Kvantitatívnym kritériom pre diagnózu SIBO je prítomnosť >10⁵ CFU/ml duodenálneho aspirátu. Aj keď výskyt tohto syndrómu je v bežnej populácii nízky, u predisponovaných skupín pacientov môže dosahovať až 90 %. Spektrum príznakov SIBO varíruje od nezávažných dyspeptických symptómov až po ťažkú malnutríciu. V diagnostike sa pre svoju neinvazívnosť a nenáročnosť osvedčili dychové testy stanovujúce množstvo vydychovaných plynov – produktov bakteriálneho metabolizmu. V našej štúdii sme prostredníctvom H2 dychového testu s administráciou laktulózy vyšetrovali výskyt SIBO, ako aj odpoveď na liečbu rifaximínom u konzekutívnych pacientov odoslaných na vyšetrenie pre dyspeptické ťažkosti. Naše výsledky potvrdzujú vyšší výskyt SIBO u pacientov s prítomnosťou rizikových faktorov a dokumentujú tiež dobrý efekt liečby Rifaximínom.
CIEĽ: Analýza 1-ročnej miery poškodenia pečene u pacientov so zápalovým ochorením čriev (IBD). PACIENTI A METÓDY: Počas obdobia šiestich mesiacov boli zahrnutí po sebe idúci pacienti s IBD a kontrolnou návštevou v centre. Základné demografické údaje, fenotyp IBD a liečba IBD boli zaznamenané pri vstupe. Aktivita aminotransferáz (AT) ALT, AST, ALP a gama-glutamyl transpeptidázy (GGT) bola stanovená pri vstupe, 3 mesiace pred vstupom do štúdie a prospektívne každé 3 mesiace po dobu 1 roka. Poškodenie pečene bolo preddefinované ako: stupeň 1 pri elevácii ALT 1-3 násobok hornej hranice normálu (ULN), stupeň 2 pri ALT> 3 × ULN, hepatocelulárne poškodenie pri ALT> 2 × ULN, cholestatická poškodenie pri súčasnej GGT a ALP elevácii> ULN. Pretrvávajúce poškodenie bolo definované ako zvýšenie AT pri viac ako jednom meraní. Rizikové faktory poškodenia pečene boli identifikované medzi demografickými parametrami, fenotypom ochorenia a liečbou IBD v univariantnej aj multivariantnej analýze. Nakoniec boli zhodnotené následky poškodenia pečene na manažment IBD hodnotené v prípadoch s pretrvávajúcim hepatocelulárnym alebo cholestatickým poškodením. VÝSLEDKY: Do súboru sme zaradili 251 pacientov s 917 meraniami ALT a 895 meraniami ALP a GGT. Za obdobie jedného roka bolo zistené poškodenie pečene 1. stupňa u 66 (26,3%), 2. stupňa v 5 prípadoch (2%) a hepatocelulárne poškodenie u 16 pacientov (6,4%). V 4 prípadoch sa zistilo pretrvávajúce hepatocelulárne poškodenie. Cholestáza sa objavila v 11 prípadoch (4,4%) a pretrvala počas celého sledovaného obdobia v 1 prípade. V multivariantnej analýze bolo hepatocelulárne poškodenie spojené s BMI (OR = 1,13, 1,02-1,26), steatózou pečene (OR = 10,61, 2,22-50,7), trvaním IBD (1,07, 1,00-1,15) a sólo liečbou infliximabom (OR = 4.57, -15,7). Cholestatické poškodenie pečene bolo spojené s predchádzajúcou resekciou čreva (OR = 32,7, 3,18-335), vyšším CRP (OR = 1,04, 1,00-1,08) a sólo liečbou azatioprínom (OR = 10,27, 1,46-72,3). V jednom prípade s prechodným hepatocelulárnym poškodením bola dávka azatioprinu znížená. V 4 prípadoch s pretrvávajúcim hepatocelulárnym poškodením boli najpravdepodobnejšie príčiny steatóza pečene, alebo alkohol, liečba IBD pokračovala bez zmeny. V jednom prípade pretrvávajúceho cholestatického poškodenia sa nezistili žiadne príznaky portálnej hypertenzie a liečba infliximabom pokračovala. ZÁVER: Poškodenie pečene pri IBD bolo časté, prevažne prechodné a zriedkavo malo vplyv na manažment IBD. Infliximab alebo azatioprin sa však potvrdili ako rizikové faktory poškodenia pečene, čo poukazuje na potrebu pravidelného monitorovania aminotransferáz u pacientov liečených týmito liekmi.
Metóda výstupov získaných od pacientov (PROs – patients reported outcomes) sa v súčasnosti uznáva ako hodnoverný nástroj na hodnotenie efektivity liečby rôznych ochorení. Fakulta zdravotníctva Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne skúma kvalitu života (QoL – quality of life) ako aj sebestačnosť vlastným dotazníkom. Oba parametre sa hodnotia na numerickej stupnici od 0 (najhoršia) po 10 (najlepšia).Táto práca prezentuje výsledky štúdií zameraných na kvalitu života u pacientov:- po cholecystektómii, – s celiakiou, s Crohnovou chorobou, – s kolorektálnym karcinómom a so stómiou a bez stómie po resekcii rekta pre rektálny karcinóm. V súbore 51 pacientov s celiakiou bola súčasná QoL na úrovni 6,8; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 3,1; v čase bez bez tohto ochorenia bola hodnotená priemerom 7,2. Súčasná sebestačnosť dosiahla hodnotu 8,4. V súbore 40 pacientov po cholecystektómii (CHE) bola súčasná QoL na úrovni 7,0; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 4,0; v čase bez bez tohto ochorenia bola hodnotená priemerom 8,0. Súčasná sebestačnosť dosiahla hodnotu 8,8. V súbore 150 pacientov s Crohnovou chorobou (MC) bola súčasná QoL na úrovni 7,2; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 4,5; v čase bez bez tohto ochorenia bola hodnotená priemerom 8,8. Súčasná sebestačnosť dosiahla hodnotu 7,2. V súbore 83 pacientov s kolorektálnym karcinómom (KRK) bola súčasná QoL na úrovni 2,2; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 4,02 v čase bez bez tohto ochorenia bola hodnotená priemerom 6,7. Súčasná sebestačnosť dosiahla hodnotu 2,0. V súbore 99 pacientov so stómiou a 53 pacientov bez stómie po resekcii rekta pre rektálny karcinóm bola súčasná QoL na úrovni 7,0 vs 6,7; v čase diagnostikovania ochorenia to bolo 3,7 vs 2,8; v čase plného zdravia bola hodnotená priemerom 8,9 vs 8,7. Každé z uvedených ochorení má vplyv na QoL pacientov, pričom jedine pacienti s KRK vykazujúcu klesajúcu QoL. Liečba u ostatných uvedených ochorení ma pozitívny vplyv na QoL.
Úvod: Nižšia fertilita u žien s Crohnovou chorobu v porovnaní so zdravými ženami je podľa starších štúdií známym dôsledkom Crohnovej choroby. V súčasnosti však nie je jasné akým spôsobom k redukovanej fertilite dochádza. Jedným z mechanizmov by mohla byť nižšia ovariálna rezerva. Pacienti: Sledovanú skupinu tvorili po sebe nasledujúce ženy s Crohnovou chorobou vyšetrené v dvoch IBD centrách. Kontrolnú skupinu tvorilo 50 žien spárovaných na vek a BMI, bez anamnézy asistovanej reprodukcie. Metódy: Všetci pacienti vyplnili osobný dotazník zameraný na parametre fertility, ako aj na fenotyp, aktivitu a liečbu Crohnovej choroby. Ovariálna rezerva bola meraná pomocou sérovej koncentrácie anti-mulleriánskeho hormónu (AMH). Sledované parametre sme porovnali medzi sledovanou a kontrolnou skupinou. U pacientiek s Crohnovou chorobou sme zisťovali vplyv fenotypu Crohnovej choroby a predchádzajúcej liečby na ovariálnu rezervu. Výsledky: Súbor tvorilo 50 žien s Crohnovou chorobou a 50 kontrol. Porovnaním oboch skupín sme nepozorovali štatisticky významný rozdiel vo veku, v zastúpení žien do 30 rokov, v BMI, veku menarche, v užívaní antikoncepcie, v počte pôrodov, spontánnych potratov ani AMH (3.026 vs. 3.19, p=0.74), 54 vs. 52% žien malo optimálnu ovariálnu rezervu (AMH>2.27), a 23,7 vs. 19,23% malo nízku ovariálnu rezervu (AMH<0.68), rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky významné. Vek bol najsilnejším parametrom, ktorý ovplyvňoval ovariálnu rezervu v oboch skupinách. Miera poklesu AMH s vekom pri Crohnovej chorobe v porovnaní s kontrolami nebola rozdielna. Nezistili sme signifikantný vplyv trvania choroby, typu postihnutia, zápalovej aktivity, ani typu podávanej liečby na mieru poklesu AMH. Zistili sme však výraznejší pokles AMH s vekom u pacientiek po IBD operácii v porovnaní s pacientkami bez anamnézy operácie (sklon -0,12 vs. -0,29, p=0,04) a trend ku výraznejšiemu poklesu AMH s vekom pri fenotype L2 (kolická forma, sklon -0,33 vs. -0,14, p=0,12). Pacientky staršie ako 30 rokov mali výraznejší pokles AMH s vekom, ak Crohnova choroba trvala viac ako 5 rokov (sklon -0,31 vs. -0,2, p=0,029). Záver: Zistili sme, že pacientky s Crohnovou chorobou mali rovnakú ovariálnu rezervu v porovnaní s kontrolami, ako aj rovnakú mieru jej poklesu s vekom. Rýchlejší pokles ovariálnej rezervy s vekom sme zistili len u pacientiek po operácii a u žien starších ako 30 rokov s viac ako 5 ročným trvaním choroby.
ÚVOD Cirhóza pečene, v súčasnosti v klinickej praxi nazývaná pokročilé chronické ochorenie pečene (ACLD), je charakterizovaná sklonom k trombózam v splanchnickom aj systémovom venóznom systéme. Výskyt trombózy portálnej žily (PVT) je 0,6 – 16%. Vplyv PVT na prognózu je závislý od jej stupňa, preto je podstatný konsenzus o klasifikácii PVT. Fenotyp je od asymptomatického po dekompenzáciu ACLD, krvácanie a nemožnosť transplantácie pečene (LTx). Modalitou prvej voľby je antikoagulačná liečba (AK), druhej transjugulárny intrahepatálny portosystémový skrat (TIPS); chirurgické riešenie je indikované výnimočne. CIEĽ Zistiť výskyt PVT, jej stupeň, liečbu a vplyv na prognózu u pacientov s ACLD. PACIENTI A METODIKA Analýza údajov z registra HEGITO 7 (RH7), ktorý zhromažďuje údaje o hospitalizovaných pacientoch s ACLD. Vstupné kritérium: ACLD v RH7. Vylučovacie kritérium: absencia USG/CT na diagnostiku PVT. Sledované premenné: demografické charakteristiky; etiológia ACLD, skóre Child-Pugh (CTPS) a MELD; PVT a stupeň podľa Yerdela; ascites, varixy pažeráka/žalúdka, varikózne krvácanie; liečba PVT; mortalita pacientov (celková, počas hospitalizácie a mortalita do jedného roku od zaradenia). VÝSLEDKY V intervale 7/2014 – 4/2017 z registra 432 pacientov (pac.) bolo 69 pac. vylúčených uvedeným vylučovacím kritériom, do finálnej analýzy postúpilo 363 pac. Priemerný vek bol 54 rokov, ženy tvorili 45 % a muži 55 %. Priemerné skóre MELD pri zaradení bolo 17. Etiológia ACLD: ALD – 299 pac. (69%), NASH – 27 (6%), HCV – 20 (5%), PBC – 21(5%), kryptogénna -17(4%), AIH -16 (3,7%), PSC 15(3,5%), HBV- 5 (1,2%) a iné (1,4%). PVT bola zistená u 61 pac. (17%). Yerdelovu klasifikáciu bolo možné vykonať u 39 pac. (64%). Antikoagulačná liečba bola zahájená u 26 pac. (42%). Odpoveď na liečbu bolo možné zistiť u 62%: čiastočná (podľa Yerdela), alebo úplná rekanalizácia – 31,3%; progresia napriek liečbe -31,3% . Celková (overall) mortalita pacientov (n=363) počas obdobia 7/2014 – 9/2017 bola 45% (n=163), 19% pac. bolo o sledovania vylúčených. Mortalita u pac s PVT bola 44% (n=27); bez PVT 35%(n=105), (p=0,159). Mortalita počas hospitalizácie bol u pac s PVT 11% (n=7); bez PVT 8% (n=23), (p=0,06). Mortalita do jedného roka od zaradenia u pac s PVT 83% (n=25); bez PVT 46% (n=87), (p=0,0001). ZÁVER Prevalencia PVT v kohorte RH-7 s ACLD sa zhodovala s výsledkami z literatúry. Jednoročná mortalita pacientov s PVT bola signifikantne vyššia, ako pacientov bez PVT. Optimálna a efektívna liečba PVT zostáva predmetom diskusie. —————————————————————————————————————– PVT – portal vein thrombosis, ALD – alcohol liver disease, NASH – Non-alcoholic steatohepatitis,, HCV – hepatitis C virus, PBC – primary biliary cholangitis, AIH – autoimmune hepatitis, PSC – primary sclerosing cholangiti,, HBV – hepatitis B virus
Podľa údajov, ktoré každoročne zverejňuje Úrad verejného zdravotníctva SR počet nákaz vyvolaných baktériou Clostridium difficile narastá. Vo všeobecnosti platí, že častá alebo dlhodobá hospitalizácia, užívanie antibiotickej liečby ale aj imunokompromitovaný status sú prediktívnymi faktormi rozvoja Klostrídiovej enterokolitídy (CDI). Klostrídiová enterokolitída sa rozvinie ako následok narušenia črevného mikrobiómu prerastaním toxikogénnych kmeňov Clostridium difficile. Závažnosť ochorenia závisí od celkového stavu pacienta, rizikových faktorov a typu baktérie. Manažment pacienta je náročný a napriek vhodne zvolenej antibiotickej liečbe ochorenie často recidivuje. Fekálna baktérioterapia (FBT) je v súčasnosti bezpečnou a uznávanou metódou liečby rekurentnej Klostrídiovej enterokolitídy s viac ako 80 % úspešnosťou. Podstatou je prenos fekálneho transplantátu od zdravého donora do čreva pacienta s cieľom obnoviť jeho črevný mikrobiom. Možnosti instilácie trasnplantátu do čreva sú cez horný alebo dolný gastrointestinálny trakt a volia sa vždy so zreteľom na celkový stav pacienta. Bezpečnosť a efektívnosť tejto liečebnej metódy ilustrujeme na kazuistike 5 pacientov, ktorí podstúpili FBT na Klinike infektológie a geografickej medicíny LFUK, SZU a UNB. Týchto pacientov sme ambulantne sledovali 8 týždňov po výkone. Ak sa hnačky neobjavili do 8 týždňov po FBT sme výkon hodnotili ako úspešný. Aktuálne klinické výsledky naznačujú, že FBT sa môže v budúcnosti uplatniť aj v terapii iných ochorení, ktoré sú spojené s poruchou mikrobiomu čreva. Príkladmi sú chronické zápalové ochorenia čreva, metabolické ochorenia, alebo pri kolonizácii čreva Enterobaktériami produkujúcimi β-laktamázu.
Etiopatogenéza Crohnovej choroby (CD) a ulceróznej kolitídy (UC) napriek intenzívnemu výskumu nie je doposiaľ známa. Nedávne štúdie poukazujú na rozdielny cytokínový profil CD a UC rovnako aj odlišné zastúpenie imunitných buniek. Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo analyzovať expresiu mRNA zápalových, regulačných a protizápalových cytokínov rovnako aj chemokínov a ich receptorov. Metódy: Realizovali sme prierezovú štúdiu. Súbor pacientov tvorilo 87 konzekutívnych pacientov (47 CD a 40 UC) s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čreva, sledovaných v IBD centre V. Internej kliniky LFUK a UNB. U každého pacienta sme realizovali kolonoskopické vyšetrenie, odobrali sme bioptické vzorky zo zapálenej a nezapálenej sliznice sigmy, u pacientov s CD aj z oblasti terminálneho ilea. Z bioptických vzoriek bola mRNA izolovaná pomocou R-Názy Mini KiT(QIAGEN). Reverzná transkripcia bola realizovaná metodóu RT-PCR. Kvantita stanovenej mRNA bola vyjadrená rozdielom PCR cyklov v porovnaní s house-keepingovým génom GAPDH. Porovnali sme expresiu mRNA cytokínov v zapálenej a nezapálenej sliznici IBD pacientov. Výsledky: Vyššiu expresiu IL8 (p=0,04), IL23 (p= 0,019), TLR2 (p= 0,002), CCR1 (p= 0,007), CCR2 (p = 0,037), CCR5 (p< 0,001), CD206 (p= 0,011), TNFa (p=0,002) a IL6 (p=0,006) sme zaznamenali v zapálenej sliznici sigmy u pacientov s ulceróznou kolitídou v porovaní s expresiou v nezapálenej sigme. U pacientov s Crohnovou chorobou sme pozorovali signifikantne vyššiu expresiu chemokínov CCR1(p=0,005) a IL-8 (p< 0,001) v zapálenej sliznici terminálneho ilea a zníženú expresiu ligandu CCL5 (p=0,02) v porovnaní s expresiou cytokínov v nezapálenej sliznici. Tiež u pacientov s Crohnovou chorobou sme nezaznamenali rozdiel v expresii cytokínov medzi zapálenou a nezapálenou sliznicou sigmy. Záver: Pozorovali sme signifikantne vyššiu expresiu cytokínov IL8 (p<0,001), CCR1 (p=0,005) v zapálenej sliznici terminálneho ilea u pacientov s CD. U pacientov s UC sme pozorovali signifikantne vyššiu expresiu tiež IL 8 (p=0,04) a ďalšich cytokinov: IL 23 (p= 0,019), TLR2 (p= 0,002), CCR1 (p= 0,007), CCR2 (p= 0,037), CCR5 (p< 0,001), CD206 (p=0,011), TNFa (p=0,002) a IL-6 (p=0,006) v zapálenej sigme. Naše výsledky naznačujú aj vyššiu expresiu mRNA cytokínov aj v makroskopicky nezapálenej sliznici sigmy u pacientov s CD.
Úvod: Funkčné poruchy gastrointestinálneho systému (FGIT) patria medzi najčastejšie ochorenia tráviaceho traktu s prevalenciou v rozvinutých krajinách až do 30 %. Ich etiopatogenéza nie je, aj napriek vedeckému pokroku známa. Predpokladá sa multifaktoriálny pôvod, ktorý vyúsťuje do neuro-imuno-humorálnej poruchy regulácie GITu. Autonómny nervový systém je považovaný za esenciálnu časť osi v črevo-mozog, pričom jeho variabilia, adaptácia a regulácia u pacientov s funkčnými ochoreniami je neuspokojivo prebádaná. Cieľ: Cieľom pilotnej štúdie je sledovanie zmien aktivity vegetatívneho nervového systému u pacientov s FGIT počas pokoja a v odpovedi na fyziologickú záťaž. Metodika: Hodnotený súbor pozostáva z pacientov s FGIT vyhodnotených na základe ROME IV kritérií. Do štúdie neboli zaradení pacienti s ochoreniami alebo s liečbou interferujúcou s metodikami meraní. Všetci zaradení do súboru boli starší ako 18 rokov a mladší ako 40 rokov. Kontrolná skupina pozostávala zo zdravých asymptomatických dobrovoľníkov. Meranie spočívalo v kontinuálnom zázname elektrodermálnej aktivity (prístroj BioInfinity, Kanada) v pokoji a v odpovedi na laboratórne fyziologické záťažové testy. Vyšetrenia prebiehali za štandardných podmienok a v rovnakom čase vzhľadom na možný vplyv cirkadiánnych rytmov. Výsledky: U pacientov s FGIT sme zaznamenali signifikantne vyššiu reaktivitu sympatikového nervového systému v odpovedi na záťažový test vporovnaní s kontrolnou skupinou zdravých dobrovoľníkov (p < 0,05). Záver: Pilotné výsledky štúdie naznačujú zvýraznenie sympatikovej odpovede na stresový podnet hodnotenej pomocou stanovenia dynamických zmien elektrodermálnej aktivity u pacientov s FGIT. Detailná charakteristika narušenia fyziologických regulačných mechanizmov môže napomôcť k objasneniu patomechanizmov funkčných ochorení GIT nevyhnutných pre zlepšenie diagnostiky a cielenej terapii. Podpora: Práca bola podporená grantom VEGA 1/0044/18, grantom UK/92/2017 a projektom „Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin)“, ITMS kód projektu: 26220220187, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
V súčasnosti sa veľa diskutuje o črevnej mikroflóre a o možnosti jej ovplyvnenia pomocou fekálnej mikrobiálnej transplantácie. Fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT) sa v klinike používa k liečbe rekurentnej infekcie C. difficile. Rovnako sa overuje účinnosť tejto metódy v liečbe zápalových črevných ochorení, kde dosahuje rôzne výsledky. Experimentálne sa táto metóda používa naskúmanie patogenézy ochorení a potenciálnej liečby. Cieľom našich experimentov bolo pomocou modulácie mikrobiómu ovplyvniť závažnosť kolitídy. Darcami stolice na FMT boli zdravé myši, ktorým sme po odbere indukovali kolitídu. Retrospektívne, na základe klinických prejavov, boli myši rozdelené na senzitívne a rezistetntné voči kolitíde. Pôvodná mikroflóra bola príjemcom redukovaná pomocou kombinácie antibiotík. Aplikovaný bol mikrobióm od senzitívnych aj rezistentných darcov, čím vznikli dve skupiny príjemcov (senzitívna a rezistentná) a následne im bola indukovaná kolitída. Príjemci senzitívnej mikrobioty mali menšie straty hmotnosti, dlhšie črevá a nižšiu črevnú permeabilitu. V ostatných zápalových parametroch sa skupiny medzi sebou nelíšili. Cieľom ďalšieho experimentu bola liečba kolitídy pomocou FMT. Niektoré štúdie ukázali, že počas gravidity môže stúpať diverzita mikrobiómu, čo odôvodňuje použitie takéhoto mikrobiómu na liečbu. Kolitída bola vyvolaná ako v predošlých experimentoch. Materiál na FMT bol získaný z céka gravidných aj negravidných samíc a následne použitý na terapiu kolitídy. Na základe úbytku hmotnosti a pomeru hmotnosti a dĺžky čreva, sa dá predpokladať, že mikrobióm z gravidnej myši negatívne vplýva na priebeh kolitídy. Avšak, počas experimentu bola zaznamenaná vysoká mortalita, ktorá významne znižuje štatistickú silu. Naše intervencie čiastočne ovplyvnili závažnosť kolitídy. Vzhľadom na to, že mikrobióm ešte nebol sekvenovaný nevieme s určitosťou prisúdiť pozorované výsledky efektu FMT.
Úvod. Bakteriálne infekcie sú častou komplikáciou u pacientov s cirhózou pečene. Bakteriálne infekcie sú zároveň jedným z precipitačných faktorov rozvoja hepatálnej encefalopatie (HE) u pacientov s pokročilým chronickým ochorením pečene (ACLD). Infekcie zhoršujú prognózu pacientov s cirhózou pečene . CIEĽ. Zistiť výskyt bakteriálnych infekcií a ich asociáciu s hepatálnou encefalopatiou u pacientov s pokročilým chronickým ochorením pečene. METODIKA. Retrospektívna analýza údajov elektronickej databázy NIS CareCenter Copyright 2000, CGM verzia 3.19.1 u pacientov s ACLD hospitalizovaných na HEGITO BB v čase medzi júlom 2014 a decembrom 2015. Hepatálna encefalopatia bola stanovovaná lekárom podľa West-Haven klasifikácie. Vstupné kritériá: 1. ACLD; 2. Hospitalizácia na HEGITO; 3.informovaný súhlas. Vylučovacie kritériá: 1. Malignita; 2. ACLD po ortotopickej transplantácii pečene (OLTx); 3. FMODA (Frekventná maloobjemová drenáž ascitu cestou implantovaného peritoneálneho katétra); 4. nedostatok údajov. VÝSLEDKY. V intervale štúdie splnilo inklúzne kritériá 235 pacientov (pts), 18 pacientov bolo vylúčených, do definitívnej analýzy bolo zahrnutých 217 pacientov. V sledovanej kohorte malo 67 pts (30,9%) potvrdenú infekčnú komplikáciu, 150 pts (69,1%) bolo bez prítomnej infekcie, 68 pacientov (31,3%) malo klinicky stanovenú HE. V skupine pacientov s infekciou bolo 42 mužov (62,7%); s priemerným vekom 54,3 rokov; 25 žien (37,3%) s priemerným vekom 57,3 roka, dominovala etiológia ALD (Alcohol liver disease) celkovo u 42 pts (62,7%); priemerné Child-Pugh skóre(CPS) bolo 10,34 ± 1,77 bodov a priemerné MELD skóre 18,46 ± 8,44 bodov. U 32 pts s infekciou (47,8%) bola diagnostikovaná klinicky manifestná hepatálna encefalopatia. V skupine pacientov bez infekcie bola HE diagnostikovaná v 24,2 % (36 pacientov), p-value 0,001174. ZÁVER. Pacienti s ACLD s infekciou mali signifikantne vyšší výskyt HE ako pacienti s ACLD bez infekcie.
Pri zápalových ochoreniach gastrointestinálneho traktu dochádza k poškodeniu tkaniva aj k bunkovej smrti a následnému uvoľňovaniu DNA, ktorá sa nazýva extracelulárna DNA (ecDNA). Boli preukázané proinflamačné vlastnosti ecDNA aktiváciou receptorov vrodenej imunity. Deoxyribonukleázy (DNázy) štiepia fosfodiesterové väzby DNA. Exogénne DNázy v animálnych modeloch mali protizápalové účinky. Zatiaľ nie je známe do akej miery môže endogénna aktivita DNáz ovplyvňovať riziko zápalových ochorení. Cieľom tejto práce bolo porovnať DNázovú aktivitu v rôznych častiach gastrointestinálneho traktu a ich obsahu u zdravých laboratórnych myší. Na experiment sme použili 20 dospelých zdravých myší outbredného CD1 kmeňa (10 samíc a 10 samcov). Endogénna DNázová aktivita jednotlivých častí GITu a ich obsahov bola analyzovaná pomocou radiálnej difúzie. Sledoval sa vplyv homogenátu orgánov aj obsahov na aktivitu exogénnej DNázy. Na základe výsledkov z meraní DNázovej aktivity v orgánoch aj ich jednotlivých obsahoch gastrointestinálneho traktu sa ukázala rozsiahla variabilita s klesajúcou tendenciou v smere k distálnemu koncu. Neboli pozorované pohlavné rozdiely. Objavila sa však vysoká interindividuálna variabilita. Nízka endogénna DNázová aktivita by mohla prispievať k patogenéze prejavu chronických zápalových ochorení čreva, najmä u ulceróznej kolitídy. Naše experimenty ukázali, že aktivita DNázy je rozlične inhibovaná v rôznych častiach gastrointestinálneho traktu. Túto skutočnosť je možné využiť pri optimalizácii prípravy cielených lokálnych terapeutík založených na DNáze a účinkujúcich v danej časti gastrointestinálneho traktu. Presnejšie stanovenie DNázovej aktivity v jednotlivých úsekoch by mohlo v budúcnosti výrazne pomôcť pri rôznych zápalových ochoreniach a zlepšiť tak ich prognózu. Úlohu DNázy ako aj determinanty jej interindividuálnej variability budeme skúmať v nasledujúcich experimentoch. Táto práca bola podporená grantom MŠVVaŠ VEGA 1/0204/17
Biodegradabilné bilárne a pankreatické steny sú novou modalitou v ERCP liečbe ochorení biliopankreatického systému. Od tohto roku sú dostupné aj na Slovensku. Popisujeme jeden z prvých prípadov implantácie biodegradabilného stentu v našej praxi. V prezentácii popisujeme prípad 88-ročnej pacientky prijatej na V. internú kliniku pre obštrukčný ikterus. Sonograficky nález cholecystolitiázy a choledocholitiázy s dilatáciou d.choledochus, elevované zápalové parametre. Počas ERCP vizualizovaný 20mm impaktovaný konkrement na Vaterskej papile, ktorý po pre-cute a EPS luxujeme. Následne vyteká skalená žlč. Vzhľadom na vek a prítomnosť cholangitídy implantujme zaisťovací biodegradabilný duodenobilárny stent Archimedes s dobou disolúcie 10 týždňov. Výkon aj postintervenčný priebeh bez komplikácií, ústup obštrukčného ikteru aj zápalových parametrov.
Zápalové ochorenia čreva majú vzrastajúcu incidenciu. Presná patogenéza nie je presne známa. Niekoľko štúdií popísalo, že počas poškodenia tkanív alebo bunkovej smrti vzrastá extracelulárna DNA (ecDNA). EcDNA je mimobunková DNA, ktorej prítomnosť bola dokázaná v plazme ako možná imunogénna, a tiež možno potenciálna príčina chorôb. Aktivita DNázy môže čiastočne modulovať tento imunogenetický efekt. Cieľom štúdie bolo zistiť koncentráciu ecDNA u pacientov so zápalovými ochoreniami čreva v porovnaní so zdravými kontrolami a popísať DNázovú aktivitu. Vzorky krvi boli získané od 40 pacientov so zápalovým ochorením čreva a 13 zdravých kontrol. Vzorky plazmy boli použité na izoláciu a fluorometrickú kvantifikácia ecDNA, určenie koncentrácie jadrovej a mitochondriálnej zložky DNA a stanovenie aktivity DNázy. Dáta boli analyzované použitím one-way ANOVA a repeated measures ANOVA. Dáta sú prezentované ako priemer + štandardná odchýlka. Vzorky sú rozdelené na dve veľké skupiny mužov a ženy, pričom obe skupiny ešte na zdravé kontroly, Crohnovu chorobu a ulceróznu kolitídu. Neboli preukázané žiadne signifikantné rozdiely medzi skupinami v hodnotách koncentrácie ecDNA, ani v množstve jadrovej a mitochondriálnej ecDNA. Pozorovali sme signifikantne vyššiu DNázovú aktivitu u pacientiek s ulceróznou kolitídou, vporovnaní s pacientkami s Crohnovou chorobou a zdravými kontrolami. U mužov takýto rozdiel nebol zaznamenaný. Zistili sme zvýšenú aktivitu DNázy u pacientiek s ulceróznou kolitídou. Nepodarilo sa nám potvrdiť hypotézu o zvýšenej ecDNA u pacientov so zápalovými črevnými ochoreniami (ulceróznou kolitídou a s Crohnovou chorobou). Vzhľadom na to, že išlo o pilotnú štúdiu, naše výsledky bude potrebné potvrdiť po získaní väčšieho súboru vzoriek od pacientov. Táto práca bola podporená grantom MŠVVaŠ VEGA 1/0204/17.
Úvod Incidencia PF v populácii sa odhaduje na 5,6 na 100 000 obyvateľov ženského pohlavia a na 12,3 na 100 000 obyvtaeľov mužského pohlavia. Vyskytujú sa predovšetkým v treťom a vo štvrtom decéniu. Prevažná väčšina PF má kryptoglandulárny pôvod, alebo sú komplikáciou M. Crohn. Veľkým problémom je predovšetkým chirurgická terapia „komplex“ PF. „Komplex“ PF sú vysoké suprasfinkterické, extrasfinkterické alebo vysoké transsfinkterické PF. Metódy na Chirurgickej klinike FN v Nitre sme od roku 2005 do roku 2014 operovali 56 žien a 206 mužov s „komplex“ PF s priemerným vekom 37,5 rokov. Do prospektívnej štúdie boli zaradení s „komplex“ PF. Predoperačne sme všetkým pacientom(p.) vykonali: digitálne fyzikálne vyšetrenie, anoskopiu, kolonoskopiu, fistulografiu, Endoanálnu sonografiu a anorektálnu manometriu. Všetci pacienti boli pred operačnou intervenciou po korektnej úprave parametrov vnútorného prostredia pripravovaní ortográdnou lavážou kolonu. Všetkým pacientom sme vykonali chirurgickú intervenciu pri ktorej sme detekovali trakt fistuly, alebo fistúl a excidovali sme vonkajšie a vnútorné ústie PF. Kompletne sme excidovali celý trakt PF a konštruovali sme endorektálny posuvný lalok (EPS) s následnou rekonštrukciou a drenážou mäkých tkanív perinea. Výsledky V súbore 262 p. s „komplex“ PF sme realizovali náš postup operačnej intervencie u 196 p. s vysokými transsfinkterickými, u 42 p. s extrasfinkterickými a u 24 p. so suprasfinkterickými PF. 24 p. malo predoperačne diagnostikovaný M. Crohn. U 90 p. sme vykonali operačnú intervenciu (OI) ako sekundárny výkon po predchádzajúcej OI na inom pracovisku a u 172 p. sme vykonali primárnu OI. V pooperačnom priebehu sme zaznamenali retenciu moča u 7,8% , pooperačné krvácanie u 0,8 %, pooperačné ranové komplikácie u 5,2%, inkontinenciu na flatus u 3 %, soiling u 6,4 % a nezhojenie posuvného laloku u 8,1 % p. . V súbore 90 p. operovaných jeden, alebo viac krát na iných pracoviskách sme zaznamenali zhojenie perinea bez defektu u 68,75 % p. . Závery Endorektálny posuvný lalok je vhodná operačná modalita v chirurgickej terapii „komplex“ PF s úspešnosťou viac ako 75%. Modalita je vhodná aj pre pacientov s konzervativne liečeným M.Crohn po predchádzajúcich neúspešných OI. Konštrukcia EPF je v rukách skúseného chirurga zaťažená nízkym percentom komplikácií a recid
Úvod Alveolárnu echinokokózu ďalej AE zapríčiňuje larválne štádium Echinococcus multilocularis ďalej EM. Ide o závažné parazitárne ochorenie človeka charakterizované infiltratívnym až deštruktívnym rastom pripomínajúce nádorové ochorenie, ktoré neliečené končí obvykle v priebehu 10-15 rokov smrťou hostiteľa. Po infikovaní medzihostiteľa je prvým napadnutým orgánom najčastejšie pečeň, kde dochádza k tvorbe multilokulárnych cýst obsahujúcich početné larválne štádiá EM. Ciele a metódy Cieľom je poukázať na existenciu a zvyšujúci sa výskyt závažnej parazitózy v SR, ktorá môže ohroziť zdravie človeka prípadne skončiť až fatálne. Súbor pacientov pozostáva z evidovaných osôb nakazených alveolárnou echinokokózou diagnostikovaných medzi rokmi 2000-2017 na Klinike infektológie a cestovnej medicíny UNM. Účelom bolo retrospektívne hodnotenie zamerané najmä na adekvátne a dostupné možnosti diagnostiky ochorenia. Výsledky Pri zobrazovacích vyšetreniach nebol dokázaný morfopatologický korelát, ktorý by jednoznačne svedčil pre nákazu AE. V 97 % prípadov sa jednalo o nešpcifické nálezy často zamieňané s infiltratívne sa správajúcimi malignitami. Len v 2 prípadoch (5,5%) bolo zobrazovacie a serologické vyšetrenie dostačujúce k určeniu diagnózy. V ostatných prípadoch serológia vykazovala skríženú protilátkovú pozitivitu medzi echinococcus granulosus a multilocularis. Biopsia pečene mala dobrú spoľahlivosť a to v 77,7 % prípadov. Na druhej strane na odlíšenie pôvodcu ochorenia je mikroskopický obraz nedostačujúci. V posledných rokoch je do praxe zavádzaná PCR diagnostika resekátu z pečeňového parenchýmu. Do súčasnej doby bola táto metóda realizovaná u 13 pacientov (36,1%) so 100% úspešnosťou. Záver AE je ochorenie, ktorého incidencia sa na územi SR zvyšuje. Môžeme predpokladať, že tento vzrastajúci trend bude pokračovať aj naďalej, a to nie len kvôli endemickej situácii v SR, ale aj ďalším zdokonaľovaním diagnostického postupu, čo bude kľúčové v následnej liečbe pacienta.
Úvod: Kombinácia nízkej dávky azatioprinu s alopurinolom (LDAA) sa zdá byť účinnou modalitou v liečbe nešpecifických zápalových ochorení čreva so signifikantne nižším počtom nežiadúcich účinkov v porovnaní s monoterapiou tiopurínmi. Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo analyzovať účinnosť a bezpečnosť LDAA u tiopurín-naivných pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čreva (IBD). Metódy: Realizovali sme observačnú štúdiu. Súbor tvorilo 19 pacientov s IBD (9 s Crohnovou chorobou a 10 ulceróznou kolitídou) sledovaných v Gastroenterologickom centre Ružinov v období 08/2018-9/2019. U každého pacienta boli zaznamenané klinické charakteristiky ochorenia ako je diagnóza, lokalizácia, správanie sa, vek v čase diagnózy a trvanie ochorenia. Aktivita ochorenia bola hodnotená na základe hodnoty kalprotektínu v stolicu ako aj dotazníkov HBI/pMayo a sIBDQ pri vstupnom vyšetrení, v 8. a 30.týždni. U každého pacienta boli zaznamenané možné nežiadúce účinky pri každom vyšetrení. Výsledky: Klinickú odpoveď dosiahlo v 8.týždni sledovania 78,9% (15/19) tiopurín naivných IBD pacientov so strednou aktivitou ochorenia. 52,6% (10/19) pacientov dosiahlo v 8.týždni klinickú remisiu. V 30.týždni sme klinickú remisiu zaznamenali u 45,5% (5/11). Na základe nežiadúcich účinkov (1 hepatopatia, 2 nauzea) bola liečba LDAA ukončená u 3/19 pacientov (15,8%), po vysadení liečby došlo k ústupu nežiadúcich účinkov u všetkých pacientov. Záver: Naša štúdia podporuje priaznivý bezpečnostný profil a účinnosť LDAA v liečbe IBD.
Cudzie telesá (Ct) v GI trakte nie sú častým, ale ani zriedkavým klinickým problémom. Príčina ich vzniku je rozmanitá a stále vznikajú nové príčiny. Do GI traktu sa Ct môžu dostať buď orálne, rektálne, cez kožu alebo prienikom z iných častí tela, teda iatrogénne. Odhaduje sa, že na Slovensku sa vyskytuje ročne asi 600 prípadov prehltnutých Ct a liečbu si vyžiada 60 – 180 prípadov. Vážne situácie vzniknú u menej ako u 1 % prípadov. Napr. v USA na následky prehltnutých Ct zomrie 1500 a na café coronary syndróm až 3000 ľudí. Náhodné prehltnutie Ct u dospelých je častejšie u psychicky chorých, mentálne retardovaných a u alkoholikov. Jediná nemocnica na Slovensku pre obvinených a odsúdených je v Trenčíne, preto väčšina pacientov u ktorých sme endoskopicky odstraňovali Ct z hornej, či dolnej časti GI traktu tvoria väzni, ktorí takýmto spôsobom sledujú určité výhody. Všeobecne však najviac Ct, až 80 % prehltnú deti. Väčšina z nich má menej ako 3 roky a najčastejšie ich požijú počas hry. U dospelých náhodné prehltnutie Ct vzniká pri nepozornom a rýchlom jedení, pri poruche zraku, pri alkoholovom opojení a u nositeľov zubnej protézy. Medzi najčastejšie Ct patria potraviny alebo ich zložky, ako sú orechy, kôstky a kosti. Zle rozžuté jedlá z mäsa, spôsobujúce bolusovú obštrukciu sa vyskytujú hlavne u starých ľudí (steak house syndróm, café coronary syndróm, sushi syndróm). Najčastejšími prehltnutými Ct u detí sú mince. Najnebezpečnejšie sú Ct dlhé, široké, špicaté, ostré, gombičkové batérie, magnety a narkotika prenášané v rôznych obaloch. Medzi prehltnutými Ct sú značné geografické rozdiely. Lekár by mal na Ct myslieť pri chronickom kašli, recidivujúcej pneumónii, piskotoch, stridore, dysfágii, pri teplotách neznámeho pôvodu, slizničných léziach, pri nejasných bolestiach brucha. Endoskopista, ktorý sa rozhoduje o extrakcii Ct si musí zodpovedať tieto otázky: Môže Ct spôsobiť obštrukciu a/alebo perforáciu? Môže byť bezpečne endoskopicky odstránené? Je RTG kontrastné? Aká je jeho lokalizácia? Pohybuje sa? Mení sa jeho poloha? Rektálne Ct tvoria myriádu telies, väčšinou sa do tejto časti dostanú úmyselne (sexuálne), vsunutím. Iba 3,5 % sa do rekta dostane po prehltnutí. Až 95 % pacientov tvoria muži. Medzi iatrogénne Ct možno zaradiť rôzne putujúce stenty, kapsulové endoskopy, ventrikulo-peritoneálne shunty, intrauterínne telieska. Pretože výskyt Ct stúpa, vznikli rôzne organizácie, ktoré sa touto problematikou podrobne zaoberajú, napr. Susy Safe Project, čo je nadnárodný projekt prevencie poškodení cudzími telesami u detí a viaceré iné. V liečbe Ct je na prvom mieste liečba endoskopická s 95% úspešnosťou. Chirurgická liečba je rezervovaná na stavy, kedy zlyhala liečba endoskopická a na liečbu komplikácií, medzi ktoré patria: perforácia, obštrukcia, infekcia, masívne krvácanie, fistuly, migrácia cez GI trakt do iných orgánov, ale aj toxidróm. Vážne komplikácie vznikajú v 1 – 5 %. Mortalita liečby Ct je veľmi nízka. V súbore 127000 liečených nebol zaznamenaný v americkom registri ani jeden exitus.
INDTRODUCTION Sex differences in the incidence and progression of inflammatory bowel diseases (IBD) have been reported in observational studies. The effect of testosterone on the pathogenesis of IBD is unknow. AIMS&METHODS The aim was to assess the serum concentration of testosterone in IBD male patients, to describe the prevalence of low serum concentration of testosterone and to investigate the effect of testosterone on disease activity. The cohort consisted of 113 consecutive IBD male patients (66 CD and 47 UC) examined at a tertiary IBD centre. Clinical and demographic characteristics of every patient were recorded i.e. age, duration of the disease, clinical behaviour, location of disease according to Montreal classification, IBD related surgeries, concomitant medications. We measured the morning serum concentration of testosterone, luteinising hormone, cortisol, ACTH, CRP, vitamin D in each patient. Disease activity was assessed by Harvey-Bradshaw Index (HBI) in CD patients and by partial Mayo score in UC patients. The prevalence of low serum concentration of testosterone below the cut-off 6nmol/l and cut-off 10nmol/l was assessed and risk factors analysed by univariate analysis. RESULTS The median serum concentration of testosterone both in CD and UC male patients was 11nmol/l. The low serum concentration of testosterone with cut-offs ≤6.0 nmol/l and ≤10.0 nmol/l was noted in 4/113 (3.5%) IBD male patients (3 CD and 1UC) and in 38/113 (33.6%) (22CD and 16UC), respectively. We found significant negative correlation between age and testosterone in all IBD males (r2=0.067, p=0.006) and between CRP and testosterone in CD males (r2=0.073, p=0.028). No similar correlation was seen in UC patients. We did not observe any significant correlation between clinical activity although there was a trend towards significance in correlation of partial Mayo score and level serum concentration of testosterone in UC males (r2=0.076, p=0.061). Patients who undergone appendectomy had significantly lower serum concentrations of testosterone in comparison to those who did not with median of 11.3 vs 8.4nmol/l (p = 0.005). CONCLUSION The prevalence of low serum concentration of testosterone was observed in 3,5% (cut-off ≤6.0 nmol/l) and 33,6% (cut-off ≤10.0 nmol/l) of IBD male patients. Serum concentration of testosterone correlated with age in all IBD patients and CRP in CD patients. The only risk factor of low serum level of testosterone was appendectomy.
Úvod Kostnú remodeláciu regulujú hormóny a lokálne rastové faktory. Nedostatok vitamínu D sa často vyskytuje u pacientov s chronickým ochorením, ale aj v zdravej detskej populácii. Ciele Zistiť výskyt deficitu vitamínu D a zmien niektorých regulačných faktorov kostného metabolizmu u slovenských detí. Metódy V prospektívnej monocentrickej štúdii sme na jar (marec-máj) a/alebo na jeseň (september-november) stanovili sérovú hladinu vitamínu 25-OH-D3 a parametrov kostného metabolizmuu reprezentatívnej vzorky 6-18 ročných detí. Výsledky Do štúdie sme zaradili 199 detí, u 70 sme uskutočnili párový odber na jar aj na jeseň. Hladina vitamínu D bola v celom súbore 22,5 ± 9,3 ng/ml so štatisticky významnou sezónnou variabilitou (20,4 ± 9,1 ng/ml na jar vs. 25,7 ± 8,9 ng/ml na jeseň, p<0,0001), ktorá sa potvrdila v kontrolnej skupine zdravých detí (n=84) ako aj u detí s chronickým ochorením (n=72), okrem detí so zápalovým ochorením čreva (n=43). Deficit vitamínu D bol prítomný celkovo vo 20,0% prípadov, na jar u 27,3% a na jeseň u 9,3%. Hladina parathormónu bola u detí s deficitom vitamínu D zvýšená v 57,1% a negatívne korelovala s hladinou vitamínu D (r=-0,541, p=0,001). U adolescentných detí hladina vitamínu D pozitívne korelovala s hladinou osteoprotegerínu (r=0,362, p=0,036) a pomerom OPG/RANKL (r=0,524, p=0,001) a negatívne s hladinou RANKL (r=-0,524, p=0,001). Záver Zistili sme vysokú prevalenciu nedostatku vitamínu D, ktorý bol asociovaný so zvýšeným parathormónom a u adolescentých detí so zvýšenou hladinou RANKL s možným nepriaznivým vplyvom na kostný metabolizmus. Je potrebné zvýšenie povedomia rodičov o potrebe prirodzenej suplementácie vitamínu D stravou v zimných mesiacoch u chronicky chorých ako aj zdravých detí.
Úvod Biologická léčba (BL) představuje zásadní přelom v léčbě nejtěžších forem idiopatických střevních zánětů (IBD). V současné době se v ČR jako biologikum pro léčbu IBD užívají infliximab (IFX), adalimumab, golimumab a vedolizumab. Současně s originálními molekulami byly vyvíjeny i jejich kopie, biologicky podobná (biosimilarní) léčiva. Po vypršení patentu originálních přípravků a schválení regulační autoritou jsou biosimilars zaváděna do klinické praxe. Biosimiální IFX byl schválen SUKLem pro léčbu IBD v ČR od 1. 12. 2013 Cíl Cílem studie je prezentovat dosavadní pozitivní, téměř tříleté zkušenosti s aplikací biosimilárního IFX jako jedné z forem BL IBD. Soubor nemocných a metodika: Od ledna 2014 jsme postupně zahájili BL s podáváním biosimilárního IFX u 21 na BL naivních pacientů s těžšími formami IBD, 12 mužů a 9 žen průměrného věku 31, 8 roku. Ve 14 případech se jednalo o Crohnovu nemoc (10x zánětlivý typ a 4x fistulující typ) a v 7 případech o ulcerózní kolitidu (4x pankolitidu a 2x levostranný typ). S výjimkou 1 nemocného všichni ostatní odpověděli remisí střevního zánětu na indukční léčbu a byli převedeni na udržovací terapii. Výsledky Dosud byl biosimilární IFX aplikován 21 nemocným 187 krát, téměř vždy v dávce 5 mg/kg hmotnosti. Pouze při devíti aplikacích IFX jsme registrovali nežádoucí účinek (bolest hlavy, parestesie končetin). Po zpomalení infúze došlo ve většině případů k úplné úpravě stavu. Sledovaný soubor nemocných je doposud v klinické, laboratorní i endoskopické remisi. Závěr Na základě našich dosavadních zkušeností můžeme konstatovat, že podávání biosimilárního IFX nemocným s IBD, je při správné indikaci a monitoraci nemocných, léčbou účinnou a bezpečnou.
Úvod: Osteoporóza a osteopenia sú známe chronické komplikácie nešpecifických zápalových ochorení čreva (Inflammatory bowel diseases, IBD). Trabekulárne kostné skóre (TBS) poskytuje nepriame merane kostnej mikroarchitektúry nezávisle od minerálnej kostnej density (BMD). Cieľ a metódy: Štúdia bola dizajnovaná ako case-control s cieľom analyzovať kvalitu a kvantitu kosti u pacientov s Crohnovou chorobou (CD). Exklúznym kritériom štúdie bol postmenopauzálny status a dlhodobá kortikoterapia. Výsledky: Kohorta pozostávala z 50 CD pacientov a 25 zdravých jedincov v kontrolnom súbore párovaných dľa veku, pohlavia, váhy a sérovej koncentrácie vitamínu D. Nezaznamenali sme signifikantný rozdiel medzi kostnou denzitou v lumbálnej oblasti u CD pacientov vs kontrolný súbor, 0,982±0,119 g/cm2 vs 0,989 ±0,12 g/cm2 ako aj TBS 1,37±0,12 vs 1,38±0,12. Pozorovali sme signifikantne nižšie TBS, ale nie BMD u CD pacientov so strikturujúcou (B2, 1,36 ± 0,08) alebo penetrujúcou formou ochorenia (B3, 1,32 ± 0,11) v porovnaní so zápalovou (B1, 1,42 ± 0,11 (p=0,003 a p˂0,0001, respektíve). Rovnako sme pozorovali nižšie TBS ± SD u pacientov bez a na anti-TNFα liečbe: 1,341±0,138 vs 1,396±0,099. Tento rozdiel však nedosiahol štatistickú signifikantnosť (p = 0.11). Podobné pozorovanie sme pri BMD v týchto skupinách nezaznamenali. Záver: V našej štúdii sme po prvý krát popísali koreláciu medzi TBS a formou Crohnovej choroby. Výsledky štúdie naznačujú, že TBS by potenciálne mohlo pomôcť lepšie identifikovať CD pacientov s vysokým rizikom zlomeniny ako samotné BMD.
CIEĽ: Cieľom tejto štúdie bolo identifikovať vplyv klinických faktory a protilátok proti liečivu (ADA) na hladinu infliximabu (IFX) u pacientov s nešpecifickým zápalovým ochorením čriev (IBD). METÓDY: Realizovali sme multicentrickú retrospektívnu štúdiu v 5 veľkých IBD centrách na Slovensku. Kohorta pozostávala z IBD pacientov liečených originálnym IFX alebo biosimilárnym CT-P13, u ktorých bola stanovená hladina IFX a ADA v centrálnom laboratóriu. VÝSLEDKY: Kohorta pozostávala zo 116 konzekutívnych IBD pacientov. Pacienti s Crohnovou chorobou (CD) mali v porovnaní s pacientmi s ulceróznou kolitídou (UC) signifikantne nižšie hladiny IFX, 2.41 (0.998–5.56) mg/L vs. 4.49 (1.76–8.41) mg/L, p = 0.017. Pacienti s intenzifikovaným režimom podávania každé 4 týždne mali signifikantne vyššie priemerné hladiny IFX ako tí s režimom podávania á 8 týždňov (7,5 ± 3,6 mg/L vs. 2,4 ± 3,1 mg/L). Nezaznamenali sme rozdiel v hladine IFX u pacientov liečených originálnym IFX (3.25 (1.24–6.52) mg/L) a biosimilárnym CT-P13(3.03 (1.30–7.10)mg/L. Hladina IFX korelovala s hladinou ADA (p=0.005). ZÁVER: Výsledky našej štúdie preukázali, že IBD pacienti s intenzifikovaným režimom vrámci udržiavacej liečby majú signifikantne vyššie hladiny IFX. Ďalšími faktormi vedúcimi k vyšším hladinám IFX boli diagnóza UC bez ADA.
Úvod Vplyv liečby inhibítormi protónovej pumpy (PPI) na laryngofaryngálny reflux (LPR) nie je úplne pochopený. Vyslovili sme hypotézu, že PPI znižujú kyslosť LPR. Vyhodnocovali sme LPR a reflux v distálnom pažeráku s použitím dvojkanálovej pH metrie s impedanciou pred a po liečbe PPI. Metódy vyšetrovali sme pacientov odoslaných pre podozrenie na LPR. Zhodnotili sme tých pacientov, ktorí mali pozitívne reflux finding score (RFS) >7, určené podľa ORL špecialistu na flexibilnej laryngoskopii a súčasne aspoň 1 LPR epizódu na 24 hod. pH metrii s impedanciou. Pacienti vyplnili štandardizovaný dotazník reflux symptom index (RSI), zhodnotilo sa ich RFS a zrealizovala 24 hod. dvojkanálová pH metria pred liečbou a po 3 mesiacoch liečby PPI dvakrát denne. Podľa lokalizácie horného a dolného pažerákového zvierača určenej na high resolution manometrii sa zvolil taký pH metrický katéter, aby bol proximálny pH senzor 1 cm nad horným pažerákovým zvieračom a súčasne distálny senzor 5 cm nad dolným pažerákovým zvieračom. Výsledky štúdiu dokončilo 11 pacientov. V tejto skupine liečba PPI výrazne zlepšila symptómy LPR. RFS sa znížilo o 50% z 10±1 na 5±1 (P<0.01). RSI sa znížilo o >35% z 22±4 na 14±4 (P<0.05). Na liečbe PPI podľa očakávania výrazne klesol kyslý reflux v distálnom pažeráku (o 75%). Počet kyslých refluxov v distálnom pažeráku klesol z 27±6 na 9±5 (P<0.01) a čas expozície kyseline klesol z 2.9±0.6% na 0.7±0.4% (P<0.05). Naproti tomu, kyslý LPR po liečbe PPI neklesol. Počet LPR s pH<5.0 bol 2±1 vs. 3±1, (P=NS). Prekvapivo, počet LPR s pH>5.0 vzrástol (15±4 vs. 23±4, P<0.05), čo viedlo k zvýšeniu celkového počtu LPR o cca 50% z 16±4 na 26±4 (p<0.05). Liečba PPI neznížila ani čas expozície kyseline v laryngofaryngu (P=NS). Záver liečba PPI neznížila LPR, a to napriek zlepšeniu symptómov u pacientov s objektívne stanoveným LPR. To naznačuje, že liečba PPI ovplyvňuje aspekty patogenézy LPR, ktoré nemožno zachytiť na 24 hod. dvojkanálovej pH metrii s impedanciou.
Úvod Je známe, že obehové časy pečene sú skrátené u pacientov s cirhózou v porovnaní so zdravými jedincami. Skracovanie obehu pečene by mohlo byť jedným z mechanizmov zlyhávania pečene. Podávanie betablokátora vedie ku zlepšeniu prežívania pacientov s cirhózou, ale presný mechanizmus nebol zatiaľ objasnený. Ciele 1. U pacientov s klinicky kompenzovanou cirhózou bez predchádzajúcej liečby betablokátorom zmerať efekt carvedilolu na obehové časy pečene. 2. Zistiť, ktoré faktory ovplyvňujú efekt carvedilolu na obehové časy. Metódy Zaradili sme pacientov so známou diagnózou cirhózy alebo pokročilej fibrózy pomocou klinických, zobrazovacích, alebo elastografických, alebo endoskopických vyšetrení. Pacienti nemohli mať klinicky významný ascites ani nemohli užívať betablokátor. Štádium cirhózy podľa D´Amica bolo u 10 pacientov 1 (bez varixov), u 6 pacientov 2 (varixy) a u 7 pacientov 4 (ascites v minulosti). Obehové časy pečene sme merali pomocou intravenózne podanej kontrastnej látky od momentu podania až po objavenie sa kontrastu vo vetve arteria hepatica a vo vetve hepatálnej žily. Merania boli vykonané pred a 60 minút po per-os podaní 12.5 mg carvedilolu. Vyhodnocovali sme pulz, arteriálny čas, venózny čas a obeh pečene. Výsledky Zaradili sme 23 pacientov, ktorí spĺňali vstupné kritériá s priemerným vekom 55,6 roka, pomer ženy/muži 10/13, priemerné MELD bolo 9,5, Child-Pugh 5,5. Pred a po podaní carvedilolu bola pulzová frekvencia, arteriálny čas, venózny čas a obeh pečene 75,9/min, 15,34 s, 21,8 s, a 6,5 s versus 68,4/min (p<0.001), 16,5 s (p=0.14), 23,6 s (p=0.059) a 7,08 s (p=0.21). U 12 pacientov došlo ku signifikantnému predĺženiu a u 6 pacientov ku signifikantnému skráteniu obehových časov, u 5 pacientov sa obehové časy nezmenili o viac ako 1 sekundu. Skupina pacientov s predĺžením obehového času mala priemerne vyšší vek (57 vs. 54 rokov), vyššie BMI (26,9 vs. 23,8 kg/m2) a nižšie MELD (8,8 vs. 10,26). Rozdiely však neboli štatisticky významné. Záver U pacientov s kompenzovanou cirhózou došlo po podaní carvedilolu ku priaznivému predĺženiu obehových časov pečene u približne polovice pacientov. U týchto pacientov sme pozorovali tendenciu k nižšiemu stupňu poškodenia pečene podľa MELD. Naopak, u jednej štvrtiny pacientov došlo ku skráteniu obehových časov. Hemodynamický efekt ako aj prognostický význam týchto zmien však ukážu až ďalšie štúdie.
Niekoľko nedávnych štúdii poukázalo na skutočnosť, že pri poškodeniach pečene dochádza ku výraznému uvoľňovaniu DNA z hepatocytov. Takto uvoľnená DNA stimuluje vrodenú imunitnú odpoveď, ktorá podnieťuje zápalovú odpoveď a zhoršuje poškodenie pečene. Podobný mechanizmus bol taktiež popísaný pri zlyhávaní obličiek. Deoxyribonuklázy sú enzýmy, ktoré sú schopné degradovať tzv. extracelulárnu DNA (ecDNA), ktorá je vypudená z poškodených buniek. Degradácia prostredníctvom týchto enzýmov by mohla znižovať prítomnosť ecDNA, ktorá by následne mohla zmierniť ďalšie poškodzovanie tkaniva a tým zlepšiť prognózu ochorenia. Cieľom tejto štúdie bolo kvantifikovať plazmatickú ecDNA ako aj nukleárnu či mitochondriálnu frakciu v modeli akútneho poškodenia obličiek. Tioacetamid (TAA) je látka, ktorá spôsobuje nekrózu hepatocytov, čím dochádza ku uvoľňovaniu DNA do cytoplazmy a extracelulárneho prostredia. V prezentovanej štúdii, TAA bol použitý na indukovanie poškodenia pečene u experimentálnych potkanov. Následne, koncentrácia ecDNA, nukleárnej DNA a mitochondriálnej DNA bola stanovená v kontrolnej skupine, rovnako ako v skupine, ktorej bolo podávané TAA a v skupine, ktorá dostávala TAA a DNázu. Porovnaním voči kontrolnej skupine, koncentrácia nukleárnej, ako aj mitochondriálnej DNA bola vyššia v skupine, kde bolo podávané TAA. V skupine, v ktorej bolo podávané TAA a DNáza došlo ku miernemu nesignifikantnému poklesu v celkovej koncentrácii ecDNA a mitochondriálnej DNA, avšak nedošlo ku žiadnemu poklesu pri nukleárnej DNA. Okrem toho, tento trend bol sprevádzaný aj poklesom bilirubínu, kreatinínu a močoviny v krvi, jako markera pre renálne poškodenie. Záver našej štúdie potvrdil hepatotoxický a nefrotoxický účinok TAA a poukázal na parciálny hepatoprotektívny účinok DNázy. Asociácia medzi zvýšenou extracelulárnou DNA a hepatálnym poškodením bola potvrdená a liečba prostredníctvom deoxyribonukleázy viedla ku miernemu zlepšeniu hepatorenálneho poškodenia.
Medzinárodný konsenzus pre predoperačné zhodnocovanie a selekciu pacientov na antirefluxnú operáciu (Gut, 2019)
Systematický prehľad a metaanalýza: Účinnosť a bezpečnosť digitálnej jednooperátorovej cholangioskopie pri diagnostike neurčitých biliárnych striktúr cielenými biopsiami
Originálna práca: Použitie cholangioskopickej klasifikácie druhu ciev na diagnostiku karcinómu žlčových ciest.
ESGE odporúčania k endoskopickej liečbe choledocholitázy
Ako pristupovať k pacientovi s eozinofilnou ezofagitídou (Gastroenterology, 2018)
ESGE odporúčania pre endoskopický manažment porúch motility tráviaceho traktu (Endoscopy, 2020)
Ako správne diagnostikovať GERD a kedy pacienta referovať na pH metriu - Lyon consensus (Gut, 2018)
Klasifikácia porúch motility pažeráka podľa Medzinárodnej pracovnej skupiny pre pažerákovú manometriu s vysokým rozlíšením (International HRM Working Group, Neurogastroenterology & Motility, 2015)
Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o štandardizácii diagnostiky a liečby infekcie Helicobacter pylori (2009)
V. Slovenské odporúčania pre diagnostiku a liečbu Helicobacter pylori v roku 2019
Posledné medzinárodné odporúčania o diagnostike a liečbe infekcie Helicobacter pylori (Gut, 2016)
Medzinárodné odporúčania o diagnostike a liečbe peptických vredov (Lancet 2017)
Európske odporúčania pre fekálnu mikrobiálnu transplantáciu v klinickej praxi (Gut, 2017)
Európske odporúčania UEG a EMCG o mikroskopickej kolitíde (UEG journal, 2020)
Britské odporúčania ohľadom varikózneho krvácania pri cirhóze (Gut, 2015)
ESGE odporúčania ohľadom nevarikózneho krvácania z hornej časti GITu (Endoscopy, 2018)
Odporúčania EASL ohľadom cholelitiázy (Journal of Hepatology, 2016)
Americké odporúčania ohľadom manažmentu akútnej pankreatitídy (2018)
Americké (2020) a európske (2018) odporúčania ohľadom chronickej pankreatitídy
ESGE update odporúčaní pre prípravu na kolonoskopiu (Endoscopy 2019)
Využitie moderných zobrazovacích technologii na detekciu a diferenciaciu črevných neoplázii (Endoscopy 2014)
Britské odporúčania ohľadne dilatácie pažeráka (Gut, 2018)
Americké a európske odporúčania pre diagnostiku a manažment Barrettovho pažeráka.
Odporúčania pre manažment prekanceróz žalúdka.
Odporúčania Americkej gastroenterologickej spoločnosti pre manažment krvácania z dolného GIT.
Americké a európske odporúčania pre diagnostiku a manažment celiakie
ESGE odporúčania pre manažment pacientov s impaktovaným cudzím telesom v hornom GIT
Feroprivná anémia z pohľadu gastroenterológa, AGA odporúčania.
ESGE odporúčania pre endoskopické vyšetrenia/výkony u pacientov na antiagregačnej alebo antikoagulačnej liečbe
Endoskopický manažment polypóz, ESGE odporúčania
ESGE odporúčania k polypektómii a endoskopickej mukozálnej resekcii
ESGE odporúčania pre surveillance po polypektómii a endoskopickej mukozálnej resekcii.
ESGE a ESDO odporúčania pre endoskopickú surveillance po chirurgickej resekcii kolorektálneho karcinómu.